Spomienka Christopher McCandless

Christopher McCandless sa narodil v malom kalifornskom mestečku El Segundo ako prvé dieťa svojich rodičov, Walta a Billie. V roku 1990 Christopher ukončil svoje štúdium na univerzite a konečne sa rozhodol naplniť svoj sen o cestovaní a samote vo veľkom. Všetky svoje peniaze daroval charite a pod menom Alexander Supertramp, spálil svoje kreditné karty a vydal sa na cestu. Cestu poznávania krajiny a seba samého. Jeho základným pravidlom bolo prežiť bez peňazí, materiálnych statkov a kontaktu s ľuďmi. Christopher kráčal, stopoval, občas pracoval za jedlo a ubytovanie. Prešiel celou Kaliforniou, Arizonou, Južnou Dakotou a napokon sa na kanoi vrátil po rieke Colorado do Kalifornského zálivu. Pusté americké roviny ho však nelákali, Christopher mal iný sen – aljašskú oddyseu. V apríli 1992 sa konečne stopom vydal smerom na sever a dorazil do mesta Fairbanks v srdci Aljašky. Jeho životný príbeh sa konečne začal. Christopher sa každému predstavoval ako Alex a nebál sa zveriť so svojim zámerom – žiť sám uprostred Aljašky. Muž menom Jim Gallien odviezol mladého nadšeného stopára ku chodníku Stampede Trail uprostred národného parku Denali, kde chcel “Alexander Supertramp” začať svoju púť. Gallien sa ho snažil od odvážneho zámeru odhovoriť. Počas cesty sa totiž od Chrisa dozvedel niekoľko “maličkostí”, ktoré ho znepokojili a ktoré vrhli výlet mladého muža do trochu iného svetla.Chris nemal kompas, jedlo, pitie, nôž ani stan. Nepoznal základy prežitia v divočine a nemal žiadne zásoby jedla na dlhšiu dobu. Gallien sa ho snažil presvedčiť, aby sa s ním odviezol do Anchorage a nakúpil si aspoň základné vybavenie. Christopher odmietol, stačil mu jeho denník, pero a niekoľko zbraní, balík ryže a pár kníh. Na veľké presviedčanie si od Galliena vzal aspoň gumáky, dva tuniakové sendviče a balík čipsov. Ich spoločná cesta sa skončila 400 kilometrov od Anchorage. „Alexander Supertramp“ vystúpil 28. apríla 1992 z auta na Stampede Trail a zamával Jimovi Gallienovi na rozlúčku. Svoj malý majetok si niesol v rukách a tešil sa na dobrodružstvo, o ktorom sníval celý svoj život. Čoskoro sa stratil z dohľadu v hustom lese. To bol posledný raz, kedy ho niekto videl živého.O tom, čo sa dialo počas nasledujúcich mesiacov, sa vie z jeho denníka, ktorý si písal 112 dní. Christopher sa predieral zasneženým chodníkom niekoľko dní, až kým našiel opustený autobus a spravil si v ňom základňu. Podľa knihy o rastlinách si začal v okolitom lese zbierať drobnú obživu a pokúsil sa aj o lov. Dokázal chytiť a zabiť niekoľko vtákov a dikobrazov, dokonca ulovil aj losa. Nemal však skúsenosti so spracovaním takého veľkého množstva mäsa a to sa pokazilo, Christopher len vyúdil niekoľko kúskov a zvyšok nechal tak.



Zdroj: flickr.com

Podľa jeho denníka sa chcel v júli vrátiť naspäť medzi ľudí, pretože už skutočne nemal čo jesť a bol zúfalý z toho, že mu príroda neustále kladie nejaké prekážky v skúmaní seba samého. Christopher sa vydal na spiatočnú cestu, no rieka Teklanika bola v júli o poznanie vyššia ako v apríli a odrezala časť chodníka Stampede Trail. Porazený sa vrátil do autobusu a dvanásteho augusta zapísal do denníka svoje posledné slová: „Nádherné čučoriedky. Mal som šťastný život a ďakujem zaň Bohu. Dovidenia a nech vás žehná Boh.“ Mladý turista pridal poslednú stranu z knihy Louisa L´Amoura, denník zavrel a uložil sa na spánok v spacom vaku. Šiesteho septembra našli turisti jeho vyhladované mŕtve telo, ktoré vážilo len tridsať kilogramov. Christopher McCandless našiel svoj večný pokoj v samote, po ktorej tak vždy túžil.


upic

Dátum: 20.8.10 10:15

Autor: anerin

Dĺžka: 4:24

Kategória: Ľudia

Tagy:

zobraziť viac ↓