Lavočkin La - 5, La - 7, La - 9 (oprava)

Lavočkin La-5 (po rusky: Лавочкин Ла-5) sovietske stíhacie lietadlo masovo vyrábané a nasadené počas druhej svetovej vojny. Tento typ bol nasledovníkom vývojového radu lietadla LaGG-3 a bol jedným z najlepších sovietskych stíhacích strojov počas vojny.La-5 sa oproti svojmu predchodcovi LaGG-3 líšil dvojhviezdicovým motorom AŠ-82, ku ktorého inštalácií pristúpila konštrukrčná kancelária kvôli nedostatku vodou chladených motorov Klimov M-105P. Pôvodne bol typ zavedený a označovaný ako LaG-5. Neskôr nastala aj zmena typu prekrytu kabíny a kokpitu, čo malo za následok zlepšenie výhľadu dozadu, zníženie hmotnosti a doletu (od verzie La-5F). Taktiež delta-drevesina, ktorej výroba nebola príliš jednoduchá, bola nahradená obyčajným jedľovým drevom, čo zvýšilo hmotnosť stroja. Napriek tomu, že stroje mali porovnateľnú pohonnú jednotku s nemeckými FW-190A, neboli schopné dosahovať rovnakú maximálnu rýchlosť, pretože podstatná časť ich draku bola vyrobená z dreva, ktoré bolo ťažšie ako duralová konštrukcia nemeckých strojov. Roku 1943 prišla inovovaná verzia La-5FN. Ktorá bola najrozšírenejšia. Od predošlej verzie sa líšila motorom AŠ-82FN, ktorý mal nový kompresor a priame vstrekovanie paliva do valcov. Ten mal výkon až 1850 k. Mal taktiež odľahčený podvozok a zlepšenú tepelnú izoláciu kabíny.Stroje La-5FN boli po prvýkrát nasadené v bitke v Kurskom oblúku a slúžili až do konca vojny. Čoskoro si získali veľkú obľubu. Boli typickým frontovým strojom sovietskeho letectva. La-5FN bol v malých výškach, na ktoré bol dimenzovaný, rovnocenným súperom nemeckých Messerschmitt Bf 109G ako aj FW-190A. Zaostával za nimi však v mierne nižšej palebnej sile. La-5FN úspešne zasiahli aj do bojov SNP v rámci 1. československého stíhacieho leteckého pluku. Logickým pokračovaním stroja La-5FN bol Lavočkin La-7.Bolo vyrobených 10 599 ks La-5 a jeho podverzií.Lavočkin La-5FN je jednomiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Drevená kostra krídel a pevných chvostových plôch je potiahnutá preglejkou, kovová kostra pohyblivých chvostových plôch i klapiek plátnom. Vnútorná konštrukcia krídel mala dva nosníky. Vnútorné palivové nádrže mali objem 464 litrov paliva. Trup tvorila preglejková pološkrupina, zadnú časť tvorilo 13 prepážok a 4 pozdĺžne nosníky na ktoré bol pripevnený preglejkový poťah. Predná časť trupu mala oceľovú kostru, ktorá sa spájala s dvomi drevenými nosníkmi v oblasti centroplánu. Krycie plechy motora boli duralové. Hviezdicový motor AŠ-82 (neskôr vo verziách F a FN) poháňal kovovú trojlistú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Vrtuľa mala priemer 3 m. Podvozok bol zaťahovací. Motor sa štartoval stlačeným vzduchom z tlakovej fľaše, prípadne mechanickým náhonom zapadajúcim do nástavca na vrtuľovom kuželi. Mechanické štartovanie sa používalo najmä v zimných podmienkach. Hlavné podvozkové nohy sa zaťahovali smerom k trupu, zadná podvozková noha bola pevná. Čelné sklo pilotnej kabíny bolo kryté 55 mm hrubým pancierovým sklom, zadná časť kabíny bola krytá 75 mm hrubým sklom. Výzbroj tvorili dva pevné synchronizované kanóny ŠVAK kalibru 20 mm, strieľajúce okruhom vrtule, pre každý bolo štandardne pripravených 200 nábojov. Mohol niesť aj 8 neriadených rakiet RS-82 (ich inštalácia však bola skôr výnimočná), bomby do hmotnosti 100 kg, či prídavné nádrže s palivom.