Nikto nie je svätý - Jednotka 731

Sadistické pokusy nemeckých nacistov na ľudoch behom 2.svetovej vojny sú obecne známe. O mnoho menej sa ale vo svete vie o šialených experimentoch robených v rovnakej dobe japonskými vojenskými lekármi na tisíckach bezbranných zajatcoch. Nebyť náhody, svet by sa zrejme o najmasovenjšom vraždení pomocou biologických zbraní nikdy nedozvedel! Čo všetko bolo utajené a prečo neboli vinníci potrestní?
K založeniu tohoto všetkého sa zaslúžil japonský dôstojník a mikrobiolog Širó Išii, ktorý prišiel s nápadom o testovaní zbraní na ľudoch. V roku 1934 mu toto testovanie japonská vláda povolila a v okupovaném Mandžusku sa začala stavať "továreň na smrť", blízko mesta Charbin. Organizácia zaoberajúca sa týmito pokusmi sa pomenovala ako Jednotka 731. Postupne sa úspech takýchto testovaní dostáva do takého bodu, že si Jednotka 731 môže dovoliť postaviť daľšie smrtice továrne v Číne a v Japonsku, dokonca jedna sa nachádzala uprostred hlavného mesta. Ľudia, na ktorých boli tieto zbrane testované, boli spočiatku čínski, kórejskí a sovietski zajatci prevažne z čínsko-japonskej vojny. Po vstupe do 2.svetovej vojny na strane Nemecka a Talianska sa do tovární brali aj zajatci z USA, Spojeného Kráľovstva a Austrálie. Na zajatcoch boli robené nepredstaviteľné operácie zahrňujúce prišívanie ich vnútorností alebo končatín k iným zajatcom. Iným do krvi pichnú jed a sú aj také prípady, že zajatcov zavierali do pretlakových komôr, kde je zvyšovaný tlak vzduchu tak dlho, kým ubožiaci nezomreli v ťažkých bolestiach. "Vedci" takto pozorovali, ako dlho nebožtíci tento stav prežijú. Dovedna na tieto pokusy zomrelo viac ako 10 000 osôb. Ďalších 30 000 civilných obyvateľov zomrelo na následky použitia biologických zbraní vo vojnovom stave, keď japonské bombardéry zhadzovali na čínske mestá nádoby s nakazenými blchami. Keď v roku 1945 bolo isté, že Japonci vojnu prehrajú bola Jednotka a jej pokusy zastavené, továrne zrované so zemou a vojaci museli dodržať úplnu mlčanlivosť. Utajenie týchto exprimetov bolo tak úspešné, že sa o nich až do roku 1984, keď sa objavili dokumenty, hovorilo ako o povere alebo ako mýtuse. Japonská vláda sa priznala z tohto zločinu až v roku 2002. No napriek tomu nikto nebol potrestaný, dokonca lekár Masah Kitano, ktorý sa pracoval v Jednotke 731, sa stal v roku 1959 riaditeľom japonského nadnárodného farmateutického koncernu Green Cross.