Hydrológ Michal Kravčík vysvetľuje prečo zomreli dve žen v Monkovej doline

Známy hydrológ a ekológ Michal Kravčík komentuje tragédiu v Monkovej doline, pri ktorej zomreli dve ženy.
Povodňovú tragédiu v monkovej doline spôsobilo mŕtve drevo ponechané na samovývoj.
Až dnes sa mi podarilo terénne preskúmať to, čo sa v Monkovej doline po výdatných zrážkach 11.7.2024 stalo. Podľa stavu poškodenia to vyzerá tak, že tam muselo padnúť neuveriteľné veľké množstvo dažďa. Či je to tak, mali by na to odpovedať kompetentní. Na prvý pohľad to vyzerá, že po svahoch stekala aj väčšia ako 100 ročná voda, no nie je to jednoznačné.
Preto sa sústredím na to, čo som videl a čo z toho vyplýva. Požiadal som Jána Slivinského, vedúceho správcu polesia Javorina v TANAPe, s ktorým som lokalitu navštívil. S dovolením Jan Slivinský som použil aj jeho fotografie. Na nich môžete vidieť poškodenie svahov stekajúcou dažďovou vodou, koľko mŕtveho dreva sa nachádza na miestach stekania dažďovej vody po svahoch.
Poďme sa teda na to pozrieť bližšie. Na svahoch sa z mŕtveho dreva robili náhodné kaskádovité prekážky, za podpory stekajúcej dažďovej vody sa na prekážkach zbierala biomasa a vytvárala náhodne drobné bazény vo svahoch, ktoré sa postupne napĺňali a vytvárali jazierka.
Po naplnení dažďovou vodou sa tieto náhodne vytvorené bazény trhali a vytvárali kaskádovité prielomové vlnky s kumuláciou kinetickej energie s vytváraním väčších bariér a následných kaskádovitých trhaní a vznikom prielomových vĺn. Z tých sa tvorí blesková povodeň.
Prvý takýto prípad sa udial v Jarovniciach pred 26 rokmi (21. júla 1998). Počas historických povodní v roku 2010 v Levočských vrchoch sa vytvorila podobná povodeň na Ľubickom potoku nad Kežmarkom. 22. júla 2014 vo Vratnej doline nad Terchovou. Tiež v roku 2018 na Studenom potoku v Tatrách. Žiaľ, na týchto prípadoch z minulosti sme sa nepoučili a namiesto toho, aby hlbšie analyzovali príčinu a hľadali seriózne riešenia, ako vždy sme sa vyhovárali na extrémy počasia. Je to jednoduchšie a pohodlnejšie.
Je pomerne evidentné, že ak by aj v tomto prípade dažďová voda odtekala po povrchu rovnomerne, iste k tragédii v Monkovej doline by nedošlo, lebo je rozdiel či pritekajúca dažďová voda do potokov z okolitých svahov pritečie za hodinu, alebo napríklad za 5 násobne dlhší čas. A ako to súvisí s voľne ponechaným mŕtvym drevom?
To sa zúčastňuje na náhodne vytváraných bariérach a vzniku prielomových vĺn už priamo vo svahoch. Tie sú základom bleskových povodní. Našli sme jednu bariéru z vytvoreného nahromadeného kameňa (viď posledný obrázok), ale to je veľmi zriedkavý prípad. Navyše koreňová sústava mŕtvych stromov nedokáže kompaktne držať veľmi plytký pôdny substrát, čo je ďalší negatívny príspevok k vzniku masovej erózie svahov. Ak je živý strom, korene držia pôdu pohormade.
Tragédia v Monkovej doline by mala byť vážnym mementom varovania, že s týmto sa potrebujeme vysporiadať a byť aktívny v starostlivosti o poškodenú krajinu aj v najvyššom stupni ochrany prírody. Ak to neurobíme teraz, ďalšie katastrofy nás neminú.