Bojový vrtuľník Mil Mi-28N „Havoc“

Mi-28N „Havoc“ je ruský resp. sovietsky bojový vrtuľník určený na nasadenie za akýchkoľvek meteorologických podmienok, vo dne a v noci, na ničenie obrnenej techniky protivníka, podporu pozemných vojsk a eskortovanie transportných vrtuľníkov.

Mi-28N konštrukčne vychádza z vrtuľníka Mi-28A, ktorého história sa začala písať v roku 1972 z požiadavky na vývoj čisto bojového vrtuľníka, ktorý by na rozdiel od bojovo-transportného vrtuľníka Mi-24 nedisponoval nákladným priestorom, ale lepšou obratnosťou, vyššou rýchlosťou a pokročilejšími zbraňovými systémami. Prvý prototyp sa vzniesol do vzduchu v roku 1988 a verejnosti bol predstavený na Parížskom aerosalóne v roku 1989. Vrtuľníky Mi-28A však boli viacmenej prispôsobené na prevádzku iba za ideálnych podmienok a cez deň, a tak bol program v roku 1993 ukončený. V roku 1995 letecký výrobca Mil predstavil novú verziu Mi-28N (N ako "Noc"), ktorý už mal vyriešené neduhy svojho predchodcu. Medzi najzásadnejšie zmeny oproti Mi-28A patrila inštalácia radaru v kupole nad hlavným rotorom, podobne ako pri vrtuľníku AH-64D Apache Longbow, a inštalácia zariadenia pod nosom, ktoré zahŕňalo TV kameru a FLIR pod, čo dodalo posádke lepšie situačné povedomie. Po vyriešení všetkých problémov s vývojom, ruské vzdušné sily v roku 2006 obdržali prvé sériové stroje. Okrem vyššie zmienených verzií existuje ešte cvično-bojová verzia Mi-28UB, exportná verzia Mi-28NE a pokročilá modernizovaná verzia Mi-28NM.

Medzi hlavné odlišnosti od modelu Mi-28A patrí:
- inštalácia silnejších 2 400 hp motorov typu VK-2500-02 namiesto 2 225 hp motorov typu TV3-117VMA
- inštalácia nového bezkĺbovo-uloženého rotoru z kompozitného materiálu
- inštalácia elektro-optického zameriavacieho systému OPS-28 Tor, ktorý v sebe zahŕňa IČ senzor a TV kameru s laserovým dálkomerom
- inštalácia elektro-optického navigačného systému TOES-521, ktorý v sebe zahŕňa IČ senzor s TV kamerou a slúži pre sledovanie povrchu zeme v priebehu letu v nízkej výške za nočných podmienok
- inštalácia multifunkčných displejov typu MFI-10-6M pre oboch členov posádky
- systém družicovej navigácie A737
- inštalácia spojovacieho systému KSS-28N-1, jeho súčasťou sú dve VKV radiostanice typu R-999, jedna krátkovlnná radiostanice typu Prima a komunikačný systém s utajeným prenosom T-921

Dizajn:
Najzaujímavejšou konštručnou časťou vrtuľníka Mi-28N je jeho dvojica tandemovo usporiadaných kokpitov. Prvý kokpit slúži pre operátora zbraňových systémov zatiaľ čo druhý vyvýšený je pre pilota. Obidva kokpity vrtuľníka sú pozvárané z 10 mm dosiek hliníka obohateného bórom, medzi ktoré je ešte vsunutý 16 mm keramický plát, vďaka tomu dokážu odolať projektilom ráže do 20 mm. Kokpity sú navyše od seba oddelené pancierovou prepážkou. Zasklenie kokpitu tvorí nepriestrelné kremíkové sklo o hrúbke 42 mm (vpredu) a 32 mm (po bokoch). Čelné sklo tak dokáže odolať projektilom ráže do 12,7 mm a bočné sklá by si mali poradiť s projektilmi ráže do 7,62 mm. Obaja členovia posádky majú k dispozícii sedačky Pamir-K od firmy Zvezda, ktoré sú schopné pohltiť náraz v prípade že by došlo k havárii stroja. Spolu s podvozkom dokážu znížiť preťaženie pri páde zo 60 g na 12 g. Teoreticky by tak posádka mala prežiť dopad na zem pri rýchlosti až 12 m/s.

Aj keď vrtuľník nebol určený na prepravu nákladu, v zadnej časti sa nachádza menší nákladny priestor, ktorý býva obvykle prázdny. Ten má v núdzových prípadoch slúžiť na prepravu 2-3 osôb napr. v prípade evakuácie posádky iného vrtuľníka.

Výzbroj:
- Diaľkovo ovládaná strelecká veža NPPU-28 s jedným kanónom typu 2A42 a zásobou 250 nábojov
- Rôzna podvesná výzbroj do celkovej hmotnosti 1920 kg pozostávajúca z PTRS Šturm-V, Šturm-VM, Ataka, neriadených striel S-8/13/24B, protilietadlových striel Igla-S, Igla-V, kanónové kontajnery UPK-23-250 (jeden dvojhlavňový kanón GŠ-23L so zásobou 250 nábojov), zbraňové kontajnery GUV (granátomet AGS-17 Plamja so zásobou 300 nábojov), submuničné kontajnery KMGU-2, letecké pumy FAB-250/500, zápalná munícia ZB-500 a 450 a najnovšia ruská riadená strela LMUR.

Bojové nasadenie:
Vrtuľníky Mi-28N absolvovali svoj bojový debut v Sýrii počas bitky o mesto Palmýra v marci 2016, keď zo vzduchu kryli vojská sýrskej armády počas ich postupu na mesto. Od 24. februára 2022 sa vrtuľníky Mi-28N aktívne zúčastňujú aj bojových operácií vo vojne na Ukrajine, kde sú primárne využívané na útoky proti pechote alebo ničeniu obrnenej techniky protivníka. K dnešnému dňu Rusko na Ukrajine prišlo len o 8 kusov týchto vrtuľníkov, čo je najmenej z pomedzi všetkých typov bojových vrtuľníkov, ktoré sú v tejto vojne aganžované, či už na ruskej alebo ukrajinskej strane.

Používatelia:
Mi-28M je výhradne dodávaný iba ruským vzdušným silám. V tých pred vojnou na Ukrajine slúžilo približne 130 kusov vrtuľníkov Mi-28N.