V nedeľu dňa 12. septembra 1683 – Bitka u Viedne 2.diel !

Toto je slovenské video, respektíve video v slovenčine, hoci je to formálne akoby video poľské, ale ináč je toto video prakticky kompletne celé v slovenskom jazyku. Keď počínajúc sobotou 17. júla 1683 pred takmer dvomi mesiacmi zhruba cca 400 000 tureckých vojakov pod vedením tureckého vojvodcu, osmanského veľkovezíra Kara Mustafu vzali mesto Viedeň do klieští zahájac tak totálnu hermetickú blokádu mesta Viedne, a toto mesto Viedeň bránené za mohutnými mestskými viedeňskými hradbami mesta Viedne zhruba cca 16 000 ozbrojencami, po takmer dvojmesačnom hermetickom obkľúčení - obliehaní Viedne vo dňoch 17. júla - 12. septembra 1683 nakoniec táto osmanská dobyvačná výprava proti habsburskému cisárovi Svätej ríše rímskej Leopoldovi I. skončila vojenskou porážkou tureckých dobyvateľov vďaka vojenskému zásahu kresťanskej armády o zhruba cca 80 000 vojakov poľsko-litovskej únie pod osobným vedením poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Jána III. Sobieskeho.
Pred samotným útokom proti Turkom, respektíve pred samotnou bitkou v nedeľu dňa 12. septembra 1683 o tretej hodine ráno sa poľský kráľ Ján III. Sobieski sa najprv zúčastnil na nedeľnej katolíckej svätej omši, ktorú celebroval príslušník veľkej duchovnej rodiny sv. Františka z Assisi, kapucínsky rehoľník a pápežský legát Marcus z Aviana v ruinách silne poškodeného katolíckeho kláštora a kostola svätého Jozefa. Po skončení tejto nedeľnej katolíckej svätej omši potom armáda zhruba cca 80 000 poľských vojakov pod osobným vedením poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Jána III. Sobieskeho pokračovali v ceste divočinou Viedenského lesa, kedy v maximálnej možnej tichosti sa nenápadne približovali k nepriateľskej armáde zhruba cca 400 000 tureckých vojakov, a dokonca ešte i samotný útok proti Turkom, respektíve samotná bitka začala sa ešte za tmy pred svitaním veľmi skoro ráno v nedeľu dňa 12. septembra 1683. Turecký vojvodca, osmanský veľkovezír Kara Mustafa sa na vlastnú obranu nijako nepripravoval, pretože absolútne nepredpokladal a teda ani neočakával, že by na jeho vojská azda niekto zaútočil. Turci nijaký útok z tejto strany neočakávali, domnievali sa totiž, že oných 16 000 ozbrojených obrancov mesta Viedne skrývajúcich za masívnymi viedenskými mestskými múrmi sú jedinými ozbrojenými nepriateľmi jeho štyristotisícovej osmanskej armády v celom šírom okolí. A preto ani tábor tureckých vojsk prakticky nebol vôbec nijako chránený, a tento moment absolútne totálneho prekvapenia absolútne nijako nepripravenej "spiacej tureckej armády" tu bol prvým, primárnym rozhodujúcim faktorom tureckej porážky. Druhým, sekundárnym rozhodujúcim faktorom tureckej porážky bol zas faktor subjektívno-psychologický, ktorý bol zas na strane samotného poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Jána III. Sobieskeho, ktorý si zas úplne mylne myslel, že oproti armáde jeho vlastných zhruba cca 80 000 poľským vojakom bude stáť nepriateľských tureckých vojakov tak akosi zhruba takých iba len cca 80 000, a teda ak by čo i len vôbec tušil, že bude útočiť proti päťnásobnej presile zhruba 400 000 tureckých vojakov, tak by možno že i úplne, vôbec stratil odvahu so svojimi zhruba len cca 80 000 poľskými vojakmi proti silám päťnásobne početnejšej štyristotisícovej osmanskej armád zaútočiť. Absolútne prekvapení a úplne zaskočení Osmani nedokázali odolať rozmachu útoku. Ako prví boli pobití ich Tatári a napokon aj janičiarska pechota, ktorá obliehala Viedeň, aby zachránila front. Samotný veľkovezír Kara Mustafa a jeho najbližší sprievod sa dali na útek. Po dobytí osmanského tábora poľský kráľ Ján III. Sobieski zastavil svoje vojská, pretože cieľ oslobodiť mesto Viedeň z tureckého obkľúčenia bol zabezpečený. Poľský kráľ Ján III. Sobieski v zabratom, pôvodne veľkvezírovom stane napísal dva listy. Jeden list napísal samotnému vtedajšiemu pápežovi Inocentovi XI - so slovami: "Venimus, vidimus et Deus vicit", tj. "Prišli sme, videli sme a Boh zvíťazil", druhý list napísal potom zas svojej vlastnej manželke Marysieńke, začínajúci sa slovami: "Prišli sme, videli sme a Boh zvíťazil: Boh a náš Pán požehnal naveky, dal nášmu národu víťazstvo a slávu, o ktorej minulé veky nikdy nepočuli". Bitka pri metropole Viedni sa teda odohrala v nedeľu dňa 12. septembra 1683 na vrchu Kahlenberg neďaleko mesta Viedne po tom, čo cisárske mesto Viedeň dva mesiace obliehala Osmanská ríša, respektíve jej armáda. Bitku zviedla Svätá ríša rímska na čele s habsburskou monarchiou a Poľsko-litovskou úniou, obe pod velením kráľa Jána III. Sobieskeho proti Osmanom a ich vazalským a poddanským štátom. Zrušenie obliehania mesta Viedne znamenalo začiatok konca osmanskej nadvlády vo východnej Európe. Táto bitka pri Viedni, známa aj ako Viedenská úľava alebo zriedkavejšie Viedenské víťazstvo - proste jednoducho bitka, ktorá sa odohrala v nedeľu dňa 12. septembra 1683 pri Viedni medzi poľsko-litovskými vojskami pod velením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho a armádou Osmanskej ríše pod vedením veľkovezíra Kara Mustafu, ktorá bola zlomovým bodom celej tejto tureckej dobyvačnej vojny v Európe sa skončila porážkou Osmanov, ktorí od tej chvíle vojensky i politicky prešli do defenzívy a prestali predstavovať hrozbu pre kresťanskú časť Európy.