Poplatkový odstrel medveďa ako prevencia, obchod a spoločenská akcia

Tento článok napísal uznávaný odborník Stanislav Bystriansky.
Poplatkový odstrel medveďa ako prevencia, obchod a spoločenská akcia
V roku 1991 som sa stal poľovným hospodárom cca 2500 hektárov poľovného revíru Svarínka slúžiaceho prioritne pre praktickú výuku poľovníctva žiakov SLŠ v Liptovskom Hrádku. Počas školského roka sa v týchto hlbokých lesoch pod Veľkým Bokom, ako typickým zimoviskom medveďov, každý deň okrem lesníkov a lesných robotníkov pohybovali skupinky 2 až 4 žiakov v rámci prevádzkovo – individuálnych praxí a nepravidelne aj celé triedy. Počas 5 rokov, čo som vykonával túto funkciu boli iba dva incidenty s medveďmi a aj to bez následkov. Jednoznačne treba za tým vidieť vtedajšiu ešte znesiteľnú hustotu medveďov, hoci sme už vnímali jej tlak na biodiverzitu (útoky na včelstvá, úbytok mravenísk). Takisto v poľovníctve, lebo v revíri večer ulovená a ponechaná zver do doby odvozu bola stále častejšie objavená a načatá medveďom a vystrelená nábojnica položená na úlovku prestávala mať odpudzovací účinok. Podľa poľovníckych štatistík vtedy populácia medveďov na Slovensku dosahovala asi 800 kusov s najvyšším ročným regulačným odstrelom asi 75 kusov (odlov prírastku ako 10 % populácie je aplikovaný aj dnes v krajinách EÚ). Napriek regulačnému lovu zameraného na takzvaných škodníkov, ktorí napádali včelstvá a dobytok, respektíve mali „smelé správanie“ táto populácia do roku 2018 a teda za cca 30 rokov podľa tejto štatistiky narástla až na 2200 kusov. „Ochranári“ nebrali vážne uvedené varovné signály a tak využili zaradenie medveďa, ako druhu európskeho významu a s tým spojené finančné zdroje EÚ na ich zneužitie formou rôznych „schém“ (monitoring, sčítania, zásahový tím) spôsobom takzvanej inštitucionalizovanej korupcie, ktorá sa ukrýva za údajný verejný záujem. Začali presadzovať postupné znižovanie regulačného odstrelu, ktorý do roku 1999 bol znížený na asi 30 kusov ročne a potom na tejto úrovni udržiavaný počas nasledujúcich 20 rokov, až asi v roku 2018 dosiahli úplný zákaz lovu. Na tejto stránke bolo popísaných veľa znevažujúcich hlúposti o poľovníctve a o tom, ako vraj prebiehal poplatkový odstrel i keď je pravdou, že sa stávali rôzne „psie kusy“ (v ktorej profesii sa nestávajú?). Hoci nižšie uvedený prípad je z prostredia školských lesov, podobné to bolo aj u štátnych a neštátnych lesov. Jednalo sa o jeden z dvoch vyššie uvedených incidentov, ktorý sa stal v roku 1991 a začal oznámením vedúceho Lesnej správy Svarínka (Peter Chramec), že počas obedňajšej prestávky v lokalite Ústredok pred očami lesných robotníkov medveď na potoku asi 100 metrov pod nimi zabil jelenicu a keď zbadal ľudí, tak si svoju korisť bránil naznačovaním útokov smerom k nim. V súčasnosti je to bežné správanie, ale v tej dobe bola denná aktivita medveďa neprirodzená a medveď sa veľmi bál človeka, hoci aj pri svojej koristi. Chlapi s naštartovanými motorovými pílami okľukou obišli medveďa a presunuli sa asi 2km na najbližšie zhromaždisko dopravy. Incident sme telefonicky oznámili Okresnému lesnému úradu a Okresnej organizácii Slovenského poľovníckeho zväzu. Kvóta regulačného odstrelu za okres nebola naplnená a tak sme dostali prísľub odstrelu. Obratom sme oznámili cestovnej kancelárii (Tatratur), že máme záujem o poplatkového hosťa na medveďa. Zabitú a načatú jelenicu sme ešte ten deň ťahaním za gazikom (zanechanie pachovej stopy) presunuli k najbližšiemu posedu, ktorý bol pripravený na takýto účel lovu. Jelenicu sme na vnadisku posypanom čerstvými pilinami z dôvodu zvýšenia viditeľnosti v noci pevne priviazali o strom. V jeho blízkosti bol osadený kôl s takou výškou, aby slúžil ako porovnávacia mierka, že sa jedná o medveďa o hmotnosti do 100 kg, čo bol limit výradovosti. Na druhý deň sme zistili, že medveď našiel svoju korisť. Veľkosť jeho stopy odpovedal dovolenej hmotnosti na odstrel a tiež dôležitú informáciu, že sa nejedná o vodiacu medvedicu. Už na druhý deň cestovka vyslala svojho zástupcu na overenie našej pripravenosti uskutočniť akciu a oznámila nám záujem poplatkového poľovníka z Rakúska. Nedokázali sme sa zbaviť sklamania, keď sme zistili, že poľovníkom bude asi 50 ročná poľovníčka - manželka lekárnika z Viedne. Mali sme obavy o úspešnosť lovu a tým zbytočne vynaložené úsilie, lebo sme predpokladali, že pôjde o amatérku. Predpis si vyžadoval takzvanú kontrolnú streľbu za účelom overenia streleckej zdatnosti a nastrelenia zameriavacej optiky streľbou 3 rán na terč. Poľovníčka vyzvanie bez reptania prijala a dosiahla nadpriemerný výsledok. Nuž a keď sa začala pýtať na podmienky posedu a aký čas tam plánujeme pobudnúť a odmietla šálku čaju, tak vo mne skrslo podozrenie, že hoci sa jedná o ženu, v skutočnosti zrejme máme dočinenia s profesionálnou poľovníčkou. (Poznánka: nechcela piť, aby sa vyhla potrebe močenia počas čakania na posede). V priestornom posede sme spolu s ňou čakali traja poľovníci. Lesník Štefan Čendula sedel vedľa poľovníčky a bol pripravený dostreliť medveďa v prípade, ak poľovníčka medveďa iba poraní. „Náš“ medveď prišiel po asi 2 hodinách čakania, mal vyhovujúcu výšku v kohútiku a pani poľovníčka po vyzvaní na streľbu bez triašky naň vystrelila na vzdialenosť asi 100 metrov. Medveď po rane odbehol asi 30 metrov smerom k nám a zostal ležať pri horskej bystrine. Vo svetle elekrickej baterky jeho oči odrážali svetlo, čo znamenalo, že sa dívajú priamo na nás. Ľutovali sme, že sme so sebou nevzali poľovného psa (osobne som bol majiteľom karelského medvedieho psa), ktorý by bol overil zhasnutie medveďa. Asi po 15 minútach sme usúdili, že je nepravdepodobné, aby sa medveď tak dlhú dobu bez pohnutia díval priamo na nás a teda musí byť zhasnutý. Boli sme si vedomí príhod zatajovania sa a následného útoku postrelených medveďov a tak sme sa s odistenými zbraňami pomaly k nemu približovali až sme zistili, že náš predpoklad bol správny. Jednalo sa o zriedkavú náhodu, keď poloha hlavy zhasnutého medveďa, ktorým bola nevodiaca medvedica, zostala nasmerovaná presne smerom k posedu a umožňovala zrkadlový odraz svetla od sietnice očí. Pani poľovníčka zliezla z posedu a čakala nás na ceste s ťapkou a kalíškom v ruke s prípitkom na Lovu zdar! Druhý deň ráno sa na slávnostnom výrade uskutočnilo vzdanie pocty ulovenej zveri, odovzdanie pasovacieho listu lovkyni a potom veľké fotografovanie. Na pripojenej fotografii je moja dcéra Janka vo veku 3,5 roka, ktorá je lesníčkou a živí sa ako profesionálna sokoliarka. Medvedicu sme odvážili, pomerali a do sadry otlačili zadnú labu. Odliatok stopy spolu s fotografiou a technickými údajmi dokumentoval na najbližšej chovateľskej prehliadke legálnosť lovu, ako aj dodržanie podmienok lovu chráneného živočícha. Pri draní kože a preparácii lebky asistovali žiaci, ktorí mali prevádzkovú individuálnu prax. Nasolenú deku (kožu) si spolu s lebkou ako trofej zobrala poľovníčka a nám zostalo telo - zverina, ktoré sme po veterinárnej prehliadke (test trichinelózy) predali do hotelovej kuchyni. Na večernom rozlúčkovom posedení sme sa dozvedeli skutočnú pravdu o poľovníčke, po ktorej všetkým nám mužom "ovisla brada". Ako som tušil, vykľula sa z nej profesionálka, ktorá s manželom aj niekoľko krát ročne počas dovolenky cestovala za poznávaním prírody spojeným s lovom zveri po celom svete. Nuž a keď nám prezradila, že viac ako lov ju na Slovensko ťahala zvedavosť vidieť susednú krajinu po otvorení hraníc, lebo ona ma už strelených troch grizlych, asi 10 sobov karibu, niekoľko losov a rôzne africké antilopy, tak sme zostali ticho, lebo nič iné nám nezostávalo. Akurát správca Peter asi posmelený prípitkami sa opýtal, či vzhľadom na úspešnú ranu aj ona praktizovala praktický návod, ktorý doporučuje slovenská poľovnícka latina: "Ak chce mať chlap poľovník úspech, tak pred lovom by mal do hlavni svojej pušky vložiť chĺpok z lona svojej milenky, či manželky". Po preložení do NJ sa pani poľovníčka s úsmevom obrátila na manžela a potom dlho usmievala a jej manžel tiež, ale úsmevom s akýmsi horkým nádychom, lebo zrejme tušil, aké predstavy v nás príbeh v spojitosti s ním vyvolal ! Porovnanie s príbehom pána Bána a súčasnosťou: Preventívne a profesionálne (bez potreby Zásahového tímu) bol eliminovaný potencionálne konfliktný medveď, ktorý netypicky lovil cez deň, nebál sa ľudí a ich pachovej stopy. Medveď predstavujúci potenciálne riziko bol veľmi rýchlo odstránený a to napriek zdržania čakaním na zahraničného hosťa, ale v dôsledku vysokej operatívnosti a hlavne kompetencií vtedajších úradov a iba jedného ústredného orgánu. Odstránenie potenciálne rizikového medveďa finančne nezaťažovalo štát a životné prostredie (použitie jedov a odvoz a spálenie v kafilérke), ale opačne prinieslo osoh v podobe tržby za atraktívnu divinu. Za poplatkový odstrel a súvisiace služby sa získali zaujímavé tržby a v tej dobe takzvaný „devízový nárok“, ktorý bol použitý na nákup skladového počítača zo zahraničia, ktorý okrem prevádzky slúžil aj pri praktickej výuke žiakov. V iných prípadoch platila zásada, že tržby z poľovníctva boli použité spätne do poľovníctva, ako napríklad do vybudovania výcvikovej zverničky v lokalite Cibuľovo pre potrebu poľovne upotrebiteľných psov. Žiaci SLŠ Liptovký Hrádok a ostatní účastníci intenzívne vnímali akciu poplatkového odstrelu a začali sa vážnejšie zaujímať o zásady pohybu a správania sa v súvislosti s výskytom medveďa v areáli Školských lesov Svarín pod Veľkým Bokom, či mestských lesov Hradská Hora, kde sa medvede začali objavovať. Nezanedbateľná bola aj spoločenská udalosť, kde si v uvoľnenej atmosfére veľa miestnych ľudí a tiež z dvoch susedných štátov vymenili rôzne informácie, čím sa podieľali na posilňovaní vzájomných vzťahov a budovaní spoločného EÚ "domčeka“.
ZÁVER:
počas mojich viacerých pobytov v Nórsku (spolu asi 1 rok) a pracovných návštev Švédska, Estónska a Lotyšska som zistil, že na Slovensku „ochranári“ z vyššie uvedeného dôvodu budujú úplne opačný, to jest nenávistný vzťah verejnosti k poľovníctvu a lesníctvu. Toto moje poznanie potvrdil napríklad Ing. Ilavský, ktorý pôsobil vo Fínsku : https://www.lesy.sk/files/lesnik/2008/20... Veľkú výpovednú hodnotu má aj príklad zo Švédska, kde v rámci programu LEADER bol podporený projekt zameraný na nábor nových poľovníkov s dôrazom na rovnosť pohlaví – ženy. V zdôvodnení projektu bolo uvedené, že poľovníctvo je služba biodiverzite a spoločnosti a tiež prostredím, kde vzniká reťazenie podnikateľských príležitosti.
https://www.facebook.com/groups/25060805...