VÝZNAMNÉ MESTÁ 25.diel: Sodoma /Mesto v staroveku a dnes/

Pokiaľ ide o mesto Sodoma, je dnes historicky a archeologicky dokázaným a nespochybniteľným historickým faktom, že na území dnešnej Izraelskej republiky v nížinách v oblasti tzv. "Mŕtveho mora" pri rieke Jordán v južnej časti dnešného Izraela, v blízkosti štátnej hranice s dnešným Jordánskom, t. j. v blízkosti štátnej hranice s dnešným Jordánskym hášimovským kráľovstvom bolo v dávnej minulosti, v čase približne dvetisíc rokov pred Kristom, jedno vtedajšie veľké staroveké mesto Sodoma (a spolu s mestom Sodoma ešte niekoľko ďalších menších ľudských sídiel, ako napríklad i mesto Gomora, ale i menšie mestečká ako Adma, Bela, Zoar a Zebojm). Mesto Sodoma bolo vtedy v čase približne dvetisíc rokov pred Kristom záhadne náhle zničené náhlym a pre vtedajšie obyvateľstvo tohto mesta Sodomy prekvapujúcim výbuchom mohutnej sopečnej erupcie. Na historickej fakticite vypálenia tohto starovekého mesta Sodomy v dôsledku obrovskej prírodnej katastrofy - mohutného výbuchu sopky - nič nemení ani skutočnosť, že hlavný dochovaný písomný záznam o tejto historickej udalosti spred štyritisíc rokov, ktorý sa v písomnej podobe zachoval dodnes je v prvej knihe starovekého hebrejského Pentetauchu, prvej Mojžišovej knihe, knihe Genezis, ktorá sa neskôr spolu s celým Starým zákonom stala neoddeliteľnou súčasťou našej dnešnej Biblie. A tak už štyritisíc rokov od tejto historickej udalosti vyvoláva táto záhada dodnes zvedavé otázky medzi ateistami aj veriacimi. Mnohí ateisti sa dodnes pýtajú: "Prečo tragická prírodná katastrofa zničila Sodomu a Gomoru približne dvetisíc rokov pred našim letopočtom?" a hľadajú pre túto záhadu takzvané "racionálne", teda ateistické dialekticko-materialistické vysvetlenia založené na našich súčasných poznatkoch prírodných vied. Podobne si aj veriaci ľudia kladú takéto rôzne podobné otázky, kde sa okrem klasickej opory v prírodných vedách obracajú aj na Boha so svojím "prečo?", respektíve ako veriaci ľudia sa pýtajú, prečo Boh zničil staroveké mesto Sodomu v čase asi dvetisíc rokov pred Kristom? A pomerne iba len veľmi málo ateistov, na rozdiel od veriacich ľudí, niekedy v živote počulo starovekú židovskú historickú verziu a výklad príčin tragických historických udalostí, ktoré sa odohrali v starovekom meste Sodoma tak, ako sú zaznamenané v dnešnej Biblii. Sú tu však k dispozícii priame a nepriame zmienky, odkazy alebo narážky na túto historickú udalosť aj v rýdzo nenáboženských historických prameňoch, ktoré nemajú nič spoločné s Bibliou alebo náboženstvom. Josephus Flavius, rímsky historik židovského pôvodu z 1. storočia po Kristu, známy odbornej verejnosti najmä vďaka svojmu dielu "Historické starožitnosti židovského národa", vo svojich početných spisoch píše: "... oblasť Sodomy, kedysi bohatá na úrodnosť a prosperitu svojich miest, teraz úplne spálená... pre zlobu jej obyvateľov, bola zničená bleskom". "Vtedajší Sodomčania, pyšní na svoje bohatstvo a hojnosť majetku, sa začali správať k ľuďom ľudsky... prestali byť pohostinní a začali zaobchádzať so všetkými ľuďmi bez ceremónií. Rozhnevaní,... Pán Boh sa rozhodol potrestať ich za takúto drzosť tým, že zničí ich mesto a spustoší ich zem, takže z nej nevyrastie ani rastlina, ani ovocie... Pán zasiahol mesto ohnivým bleskom a spálil ho aj s jeho obyvateľmi a rovnako aj celý ich kraj." Rímsky historik Publius Cornelius Tacitus z 1. - 2. storočia po Kristu zas spomína mestá Sodomu a Gomoru a ich spálenie ohňom z neba: "... sa rozprestierali roviny, ktoré... boli kedysi úrodné a pokryté ľudnatými mestami, a potom ich spálil oheň z neba... pozostatky miest sú viditeľné ešte dnes, zem od tej doby akoby... spálené a neschopné priniesť úrodu. Akákoľvek rastlina, či už ju zasadila ľudská ruka, alebo si urobila vlastnú cestu... uschne, sčernie a rozpadne sa na prach. Pokiaľ ide o zničenie kedysi slávnych a veľkých miest, som pripravený uveriť, že ich spálil nebeský oheň. A nakoniec grécky historik a geograf Strabón v tejto súvislosti napísal: "V prospech skutočnosti, že táto zem je nasýtená ohňom, svedčí aj mnoho iných dôkazov. Tak v Moasade strmé spálené skaly a na mnohých miestach rozštiepená a popolovitá pôda vykazujú živicové kvapkanie z hladkých skál a vriace prúdy šíriace zápach zďaleka; tu a tam zničené obydlia. Odtiaľ pochádza medzi miestnymi obyvateľmi rozšírená legenda, že tu kedysi bolo 13 obývaných miest, z ktorých okolo hlavného mesta Sodomy bolo asi 60 menších osád. Od zemetrasení, ohnivých erupcií a horúceho asfaltu a sírnych vôd sa jazero náhle vylialo z brehov a oheň pohltil skaly; čo sa týka miest, niektoré pohltila zem, iné opustili obyvatelia, ktorí ešte mali šancu uniknúť. Podľa Eratostena, ktorý tvrdí opak, bolo toto územie kedysi jazerom a jeho väčšiu časť obnažili a nad vodu vyzdvihli erupcie, ako to bolo v Thesálii." Alebo teda zatiaľ asi najnovšie, v roku 2008 vydali Briti Alan Bond a Mark Hempsell knihu, v ktorej predložili hypotézu o zničení miest Sodomy a Gomory asteroidom. Ako dôkaz autori vychádzali zo starovekého klinového písma nájdeného v polovici 19. storočia v troskách kráľovskej knižnice v Ninive a uloženého dnes v Britskom múzeu, a evidovaného ako múzejný exponát Britského múza pod signatúrou číslo K8538. Samotná hlavná staroveká židovská historická verzia a výklad príčin týchto tragických historických udalostí, ktoré sa odohrali v starovekom meste Sodoma tak, ako sú zaznamenané v dnešnej Biblii spočíva v popisovaniu hriešnych spôsobov života obyvateľov starovekého mesta Sodoma, ktoré bolo tak šokujúco skazené, že Boh mesto Sodomu zničil sírou a ohňom z neba, a pred inak istou smrťou v meste Sodoma ušetril Boh iba len Lota a Lotovu rodinu pre Lotovu spravodlivosť /Pojmom "Lotova spravodlivosť" sa konkrétne myslí to, že Lot bol človekom plným náboženskej viery, obetavej hlbokej pokory a altruisticky úplne nezištnej lásky k blížnemu/. Biblický príbeh Sodomy je tak varovným príbehom o ničivých dôsledkoch hriechu. Sodoma bola mestom spomínaným v knihe Genezis, známym svojím očividným hriechom. V 1 Gn 18,20-21 sa píše: "Krik proti Sodome a Gomore je taký veľký a ich hriech taký ťažký, že pôjdem dolu a uvidím, či to, čo urobili hovorí Pán, je také zlé ako krik, ktorý ku mne prišiel. Ak nie, dozviem sa to." Keď sa praotec Abrahám dozvedel o Božom pláne zničiť mestá Sodomu a Gomoru, spýtal sa Boha, či ich ušetrí, ak nájde päťdesiat spravodlivých, respektíve päťdesiat nevinných, zbožných ľudí v meste Sodoma. Boh uisťuje praotca Abraháma, že ak nájde päťdesiat spravodlivých, ušetrí kvôli nim celé mesto Sodomu. Praotec Abrahám sa potom pýta ďalej a ďalej na čoraz menší počet ľudí, až ich napokon zostane len desať, či Boh ušetrí celé mesto Sodomu kvôli desiatim spravodlivým, t. j. či Boh ušetrí celé mesto kvôli desiatim nevinným, zbožným ľuďom, ktorí v meste žijú? A Boh odpovie praotcovi Abrahámovi aj teraz: "Kvôli desiatim spravodlivým ušetrím celé mesto" (Gn 18, 32). Boží anjeli prichádzajú do Sodomy a Gomory - Sodoma bola jedným z najstarších miest. Bežne sa spomína v súvislosti s Gomorou, ale aj s Admou a Seboimom a pri jednej príležitosti - (Gn 14, 1) - aj s Belou alebo Zoárom. Sodoma bola zrejme hlavným mestom celej oblasti. Po odchode od praotca Abraháma prišli Boží anjeli k bránam Sodomy a Gomory, kde ich s úctou privítal strážca Lót. Prosil anjelov, aby sa k nemu pripojili v jeho dome, aby im "ako pútnikom a hosťom" mohol pokorne umyť nohy a pohostinne podať jedlo. Anjeli súhlasili a odišli do Lotovho domu. Lot bol v sodomskom kráľovstve cudzincom, ale nepodľahol žiadostivým a zvráteným sodomským hriechom, ktoré v meste Sodome len bujneli. Čo je teda Sodoma, sodomiti a sodomia? Od samotného názvu mesta Sodoma sú odvodené dva odvodené pojmy sodomiti a sodomia. Termín sodomiti pôvodne označoval obyvateľov vtedajšieho mesta Sodoma, a dnes sa okrem toho termín sodomita vzťahuje na každého človeka, ktorý má sexuálne vzťahy s osobami rovnakého pohlavia. A pojem Sodomia sa pôvodne vzťahoval na samotnú homosexuálnu sexuálnu úchylku a dnes sa pojem Sodomita vzťahuje na každého človeka, ktorý vo svojom sexuálnom živote trpí homosexuálnou sexuálnou úchylkou. Teda najrozšírenejším a najmä kategoricky a kvalitatívne najzásadnejším hriechom v meste Sodoma bolo sodomistické /t.j. homosexuálne/ sexuálne správanie sa všetkých tamojších sodomských ľudí, sodomských mužov i sodomských žien, ktorí mali v meste Sodoma sexuálne vzťahy výlučne iba s osobami rovnakého pohlavia: muži v Sodome mali sexuálne vzťahy len s mužmi a ženy v Sodome mali sexuálne vzťahy len so ženami. Zo Sodomy pochádza termín "sodomita a sodomiti" pomenovaný podľa tohto rozšíreného hriechu mesta. Po tom, čo anjeli vstúpili do Lotovho domu, muži mesta obkľúčili Lotov dom. Podľa 1 Gn 19,5 "zavolali na Lóta: 'Kde sú muži, ktorí k tebe dnes prišli? Priveď ich k nám, aby sme si s nimi mohli homosexuálne zasúložiť." Lót prosil tento dav sodomitov, aby si to rozmysleli, a dokonca ponúkol sodomitom na súloženie svoje dve panenské dcéry namiesto dvoch hostí - anjelov, ktorí mali vonkajšiu podobu dvoch mladých mužov, ktorí navštívili Lota v mene Boha a ktorých anjelská identita bola týmto chlípnym sodomitom túžiacim po homosexuálnom sexe zrejme neznáma, pretože týchto dvoch Božích anjelov považovali za akýchsi mladých mužov, a preto s nimi chceli homosexuálne súložiť. Ponuku dvoch Lotových panenských dcér na súloženie sodomskí muži, t. j. sodomiti, kategoricky odmietli ako absolútne nezaujímavú pre nich, pretože sodomskí muži, t. j. sodomiti, nemali ani najmenší záujem o nijaký heterosexuálny sex, ale záujem sodomitov o sodomistickú /t. j. homosexuálnu/ súlož bol veľmi veľký. "Choď nám z cesty /ty zlý homofób a fašista/!," povedali sodomiti Lotovi. "Tento chlap /homofób a fašista/ sem prišiel ako cudzinec a teraz sa chce hrať na sudcu! Budeme s tebou zaobchádzať horšie ako oni." (1 Gn 19,9) Keď sa dav pohol, aby vyrazil dvere, anjli vo vnútri vtiahli Lota späť dovnútra a zavreli dvere. Ako sa píše v Gn 19, 11 - 13 : "Vtedy zasiahli mužov, ktorí boli pri dverách domu, mladých i starých, slepotou, takže nemohli nájsť dvere. Dvaja anjeli povedali Lotovi: "Máš tu ešte niekoho - zaťa alebo synov, alebo dcéry, alebo niekoho iného patriaceho do tvojej rodiny v meste Sodoma? Odveďte ich odtiaľto zo Sodomy preč, lebo toto mesto Sodomu zničíme. Volanie Pána na jeho ľud je také veľké, že nás poslal, aby sme toto mesto Sodomu zničili." Čo sa týka skutočného spálenia mesta Sodomy, po tom, čo Lót nedokázal presvedčiť svojich zaťov, aby opustili mesto Sodomu, utiekol zo Sodomy Lot so svojou ženou a dvoma dcérami, povzbudený dvoma anjelmi, že Pán Boh sa o nich postará. Anjeli najprv povedia Lotovi, aby utiekol do hôr, ale Lot žiada, aby jeho rodina išla do neďalekého mesta Sóar, aby si zabezpečila prežitie. Biblia opisuje zničenie miest Sodoma a Gomora v 1 Moj 19,23-29 a uvádza: "Keď Lot prišiel do Zoaru, nad krajinou vyšlo slnko. Vtedy Hospodin vylial na Sodomu a Gomoru dážď horiacej síry - z Hospodinových nebies. Tak vyvrátil mestá i celú rovinu a zničil všetkých, čo žili v meste Sodoma - i rastlinstvo krajiny. Lotova žena sa však obzrela a stala sa soľným stĺpom. Na druhý deň skoro ráno praotec Abrahám vstal a vrátil sa na miesto, kde stál pred Hospodinom. Pozrel sa na mesto Sodomu smerom k celej rovine a videl, že zo zeme stúpa hustý dym ako dym z pece. Keď teda Boh zničil mesto Sodoma na rovine, spomenul si na praotca Abraháma a vyviedol Lota z nešťastia, ktoré zavalilo mesto Sodoma, v ktorých žil Lot." Podľa biblických komentárov, ako je napríklad NIV Zondervan Study Bible sa Lotova žena premenila na soľný stĺp, keď sa obzrela späť, "pretože neposlúchla pokyn, aby sa neobzerala späť. Jej konanie naznačuje, že sa tak stotožnila s hriešnymi obyvateľmi Sodomy, a bola za to /tj. za schvaľovanie sodomie/ od Pána Boha takto spravodlivo potrestaná. Jej neúspech, keď sa jej nepodarilo uniknúť Božiemu trestu, sa stáva živým varovaním pre nás ostatných (Lk 17,32), a to najmä je to Božie varovanie pre ľudí žijúcich v našej dnešnej dobe, ktorí sú dnes takzvane "tolerantní" k tomuto do neba volajúcemu hriechu sodomie. Príbeh o mestách Sodoma a Gomora teraz slúži ako poučenie o dôsledkoch hriechu a Božom hneve. Čo sa týka kresťanstva, Sodoma /a Gomora/ sa v kresťanskej teológii stali bežnými podstatnými menami pre extrémnu úroveň sexuálnej nemravnosti, extrémnej skazenosti a bezostyšnej hriešnosti. V Biblii sa Sodomiti opisujú ako "obyvatelia Sodomy boli zlí a veľmi hriešny pred Hospodinom" (Gn 13, 13), pád a zničenie miest sa opisuje ako dôsledok ich hriechov a spomínajú sa aj v Novom zákone v Júdovi 1, 7. 8 a v druhom liste sv. apoštola Petra v 2 Pt 2, 6 - 12 v kontexte odsúdenia za opovážlivé hriešne správanie. Kresťanská teológia tradične spája hriech Sodomy a Gomory s extrémnou skazenosťou jej obyvateľov, ktorá sa prejavovala najmä sodomiou, t. j. homosexuálnymi sexuálnymi aktami. Podľa textu Základov sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi Boh potrestal obyvateľov Sodomy "práve za hriech sodomie /t. j. homosexuality/". Ruská ortodoxná encyklopédia doplňuje, že cirkevná tradícia v tomto konkrétnom prípade chápe tento hriech navyše ešte aj ako pokus o homosexuálne násilie voči hosťom. Znalec Starého zákona Gordon Wenham píše: "Komentátori Biblie chápu, že požiadavka obyvateľov Sodomy, "poznať" návštevníkov ich mesta je požiadavkou na homosexuálny pohlavný styk". Hebrejské sloveso yada ("poznal"), ktoré sa používa na opis činov sexuálnej povahy, jasne naznačuje sexuálne zámery obyvateľov mesta Sodoma. Keď sa hovorí o hriechu homosexuálneho styku, biblickí komentátori poukazujú aj na iné hriechy. Zameranie ich konania na hostí dodáva zločinom sodomských Sodomitov zvláštnu závažnosť. Upozorňuje na to najmä teológ a biblista Robert Gagnon, ktorý zdôrazňuje, že závažnosť hriechu Sodomy a Gomory spočívala v pokuse o homosexuálne pohlavné zneužitie, respektíve doslova o homosexuálne znásilnenie hostí. Podľa Venama ide zo strany sodomských mužov evidentne o sexuálny útok na hosťov s jasnými homosexuálnymi úmyslami. Podľa kňaza Leva Šichliarova svedčí správanie sodomských Sodomitov nielen o sexuálnej, ale najmä o duchovnej perverzii, homosexuálnej nenávisti a krutosti sodomských sodomitov. Vo vysvetľujúcom výklade Biblie Lopuchinje naznačil, že "celá váha zločinného správania sodomských sodomitov spočívala v abnormálnosti a zvrátenosti ich sexuálneho cítenia, čo dalo vyniknúť ich homosexuálne neprirodzenému sexuálnemu správaniu, ktoré po zásluhe už celých štyritisíc rokov nesie názov „sodomitský hriech “ alebo „sodomský hriech“, a teda sa pokrytecky neskrýva za dnešný z ideologických dôvodov dominantný zmäkčujúci eufémizmus "homosexualita". Pokiaľ ide o židovstvo, tak Judaizmus vo svojej histórii považuje sodomiu /tj. homosexualitu/ za kategoricky zakázaný čin, za ktorý Mojžišov zákon ukladal trest smrti. Biblický príbeh popisujúci nelegitímnosť sodomie /tj. homosexuality/, ktorá je príbehom hriešneho mesta Sodoma (1 Gn 19,5). Podľa príbehu o páde Sodomy a Gomory boli sodomiti /tj. homosexuáli/ zničení Bohom pre svoju sexuálne perverznú zvrhlosť, respektíve podľa popularizátora židovskej Tóry Arthura Kazweila pojem sodomia označuje tieto perverzne neprirodzené sexuálne akty, ktoré sú zamerané proti plodeniu. V samotnom meste Sodome nebolo ani len desať spravodlivých, a spravodlivý bol iba len samotný Lot a jeho rodina, ktorí ako spravodliví smeli Sodomu pred svojou inak istou smrťou opustiť. V nasledujúcich textoch Starého zákona je trest Sodomy a Gomory príkladom Božieho hnevu a slúži ako varovanie pred Božím trestom za sodomistické /tj. homosexuálne/ hriechy ľudí. V židovskej Hagade mesto Sodoma stelesňuje a symbolizuje sodomistickú /tj. homosexuálna/ skazenosť. Pokiaľ ide o Islam, tak moslimovia, respektíve samotný Islam považuje sodomistické /tj. homosexuálne/ vzťahy za bezpodmienečne hriešne. Text Koránu, ktorý sa zmieňuje o sexuálnych vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, je príbehom Lota (biblický Lot), ktorý podľa Koránu žil v meste Sadum (tj mesto Sodoma) ako prorok. Mesto Sadum bolo plné hriechu a zhýralosti, ľudia v ňom žijúci sa zaoberali livatou (tj homosexualitou). Lotove pokusy odvrátiť týchto ľudí od hriechu boli neúspešné a nakoniec Všemohúci Alah zničil toto mesto Sadum (tj mesto Sodoma) aj s ich obyvateľmi. Samotné sodomistické vzťahy /tj. homosexuálne vzťahy/ sú teda isteže v islame haram /tj. absolútne zakázané/, a to najmä s odkazom na koránske podobenstvo o ľude Lut (Sodoma a Gomora), rovnako ako slová proroka Mohameda o treste smrti za takzvane "homosexuálne vzťahy" /tj. za sodomiu/. Existujú mnohé zbierky Hadísov, ktoré sa venujú problematike sodomie /tj. homosexuality/ ako aj takzvaného "transgenderizmu", a bez akejkoľvek výnimky všetky z nich sodomiu /tj. homosexualitu/ aj takzvaný "transgenderizmus" nekompromisne odsudzujú a súčasne aj zakazujú. Preukázaný hriech sodomie /tj. preukázané homosexuálne správanie/ má u páchateľa za následok trest smrti, ktorý je v šaríi rovnaký ako za cudzoložstvo (zina). Ak zločinci, ktorí páchajú tieto sodomistické zločiny /tj. homosexuálne zločiny/ uniknú nejako svojmu spravodlivému trestu, tak ich podľa učenia islamskej viery či už na tomto alebo pak na onom druhom svete spravodlivo potrestá za tieto ich sodomistické zločiny /tj. homosexuálne zločiny/ samotný Alah. Sú tu však k dispozícii priame a nepriame zmienky, odkazy alebo narážky na túto historickú udalosť aj v rýdzo nenáboženských historických prameňoch, ktoré nemajú nič spoločné s Bibliou alebo náboženstvom. Josephus Flavius, rímsky historik židovského pôvodu z 1. storočia po Kristu, známy odbornej verejnosti najmä vďaka svojmu dielu "Historické starožitnosti židovského národa", vo svojich početných spisoch píše: "... oblasť Sodomy, kedysi bohatá na úrodnosť a prosperitu svojich miest, teraz úplne spálená... pre zlobu jej obyvateľov, bola zničená bleskom". "Vtedajší Sodomčania, pyšní na svoje bohatstvo a hojnosť majetku, sa začali správať k ľuďom ľudsky... prestali byť pohostinní a začali zaobchádzať so všetkými ľuďmi bez ceremónií. Rozhnevaní,... Pán Boh sa rozhodol potrestať ich za takúto drzosť tým, že zničí ich mesto a spustoší ich zem, takže z nej nevyrastie ani rastlina, ani ovocie... Pán zasiahol mesto ohnivým bleskom a spálil ho aj s jeho obyvateľmi a rovnako aj celý ich kraj." Rímsky historik Publius Cornelius Tacitus z 1. - 2. storočia po Kristu zas spomína mestá Sodomu a Gomoru a ich spálenie ohňom z neba: "... sa rozprestierali roviny, ktoré... boli kedysi úrodné a pokryté ľudnatými mestami, a potom ich spálil oheň z neba... pozostatky miest sú viditeľné ešte dnes, zem od tej doby akoby... spálené a neschopné priniesť úrodu. Akákoľvek rastlina, či už ju zasadila ľudská ruka, alebo si urobila vlastnú cestu... uschne, sčernie a rozpadne sa na prach. Pokiaľ ide o zničenie kedysi slávnych a veľkých miest, som pripravený uveriť, že ich spálil nebeský oheň. A nakoniec grécky historik a geograf Strabón v tejto súvislosti napísal: "V prospech skutočnosti, že táto zem je nasýtená ohňom, svedčí aj mnoho iných dôkazov. Tak v Moasade strmé spálené skaly a na mnohých miestach rozštiepená a popolovitá pôda vykazujú živicové kvapkanie z hladkých skál a vriace prúdy šíriace zápach zďaleka; tu a tam zničené obydlia. Odtiaľ pochádza medzi miestnymi obyvateľmi rozšírená legenda, že tu kedysi bolo 13 obývaných miest, z ktorých okolo hlavného mesta Sodomy bolo asi 60 menších osád. Od zemetrasení, ohnivých erupcií a horúceho asfaltu a sírnych vôd sa jazero náhle vylialo z brehov a oheň pohltil skaly; čo sa týka miest, niektoré pohltila zem, iné opustili obyvatelia, ktorí ešte mali šancu uniknúť. Podľa Eratostena, ktorý tvrdí opak, bolo toto územie kedysi jazerom a jeho väčšiu časť obnažili a nad vodu vyzdvihli erupcie, ako to bolo v Thesálii." Alebo teda zatiaľ asi najnovšie, v roku 2008 vydali Briti Alan Bond a Mark Hempsell knihu, v ktorej predložili hypotézu o zničení miest Sodomy a Gomory asteroidom. Ako dôkaz autori vychádzali zo starovekého klinového písma nájdeného v polovici 19. storočia v troskách kráľovskej knižnice v Ninive a uloženého dnes v Britskom múzeu, a evidovaného ako múzejný exponát Britského múza pod signatúrou číslo K8538.