VÝZNAMNÉ MESTÁ 9.diel: Uruk /Najstaršie mesto sveta (v Iraku)/

Mesto Uruk, taktiež známe aj pod názvami Warka nebo Warkah je na našej planéte Zem vôbec absolútne najstaršie známe mesto, ktoré kedy-kde v celom svete existovalo. Toto dnes už neexistujúce staroveké mesto Uruk sa nachádzalo na území dnešného Iraku vo vzdialenosti zhruba 230 kilometrov od irackého hlavného mesta Baghdádu. Mesto Uruk podľa Sumerského zoznamu kráľov založil kráľ Enmerkar zhruba okolo roku 4500 pred Kristom /pred naším letopočtom/ a bolo zničené až Arabmi v siedmom storočí po Kristu /nášho letopočtu/, kedy v tej dobe čo do počtu obyvateľov už upadajúce mesto Uruk podľahlo arabskej invázii do tejto oblasti. Ináč z hľadiska historicko-archeologického je Uruk typové miesto pre obdobie Uruk. V archeológii je typové miesto používané na definovanie konkrétnej archeologickej kultúry alebo inej typologickej jednotky, ktorá je po nej často pomenovaná. Napríklad objavy v La Tène a Hallstatte viedli vedcov k rozdeleniu európskej doby železnej na kultúru laténsku a kultúru halštatskú. Urucké obdobie existovalo od protohistorického chalkolitu po obdobie staršej doby bronzovej v histórii Mezopotámie, po období Ubaid a pred obdobím Jemdet Nasr. Pomenované po sumerskom meste Uruk, toto obdobie videlo vznik mestského života v Mezopotámii a sumerskej civilizácie. Toto mesto Uruk vzniklo na pobreží rieky Eufratu, hoci v dnešnej dobe vzhľadom k zmenenému priebehu koryta rieky Eufrat sa rieka Eufrat nachádza až vo vzdialenosti takmer pätnástich kilometrov od ruín niekdajšieho mesta Uruk. Mesto Uruk malo vedúcu úlohu v ranej urbanizácii Sumeru v polovici 4. tisícročia pred Kristom /pred naším letopočtom/. Neskoré urucké obdobie v rozmedzí 34. až 32. storočia pred Kristom /pred našim letopočtom/ zaznamenalo postupný vznik klinového písma a zodpovedá staršej dobe bronzovej; to bolo tiež popisované ako „obdobie Protoliterátu“. Z etnického hľadiska obyvateľmi mesta Uruk boli Sumerovia, čo bolo etnikum semitského pôvodu. Nábožensky bol Uruk dôležitým centrom sumerského náboženstva, polyteistickej viery, ktorá predstavovala mnoho bohov. Mal zikkuratov na uctenie dvoch z dôležitejších božstiev sumerského panteónu, Inannu a Anu, a tiež ubytoval posvätnú ohradu Eanny, ďalšieho božstva. V Uruku bol uctievaný boh oblohy An a jeho dcéra Inanna; Enlil, boh zeme, v Nippure; a Enki, pán podzemných sladkých vôd, v Eride. Toto spojenie mesta Uruk s božstvom bolo oslavované ako v rituáli, tak i v mýtoch. Mesto Uruk prešlo niekoľkými fázami rastu, od ranného uruckého obdobia v rokoch zhruba 4000 - 3500 pred Kristom /pred našim letopočtom/ až po neskoré urucké obdobie v rokoch 3500-3100 pred Kristom /pred našim letopočtom/. Mesto Uruk vzniklo spojením dvoch menších uruckých osád. Chrámové komplexy v ich jadrách sa stali štvrťou Eanna a štvrťou Anu zasvätenou Inanne a Anuovi. Štvrť Anu sa pôvodne nazývala "Kullaba" (Kulab alebo Unug-Kulaba), než sa spojila so štvrťou Eanna. Kullaba pochádza z obdobia Eridukdy, keď bola jedným z najstarších a najdôležitejších miest Sumeru. Existujú rôzne interpretácie účelu chrámov. Všeobecne sa však predpokladá, že boli zjednocujúcim prvkom mesta. Zdá sa tiež jasné, že chrámy plnili dôležitú náboženskú funkciu, ako aj štátnu funkciu. Zachované chrámové archívy z novobabylonského obdobia dokumentujú spoločenskú funkciu chrámu ako redistribučného centra. Štvrť Eanna pozostávala z niekoľkých budov s dielňami a od mesta bola obohnaná múrom. Naproti tomu štvrť Anu bola postavená na terase s chrámom na vrchole. Je zrejmé, že Eanna bola zasvätená Inanne od najstaršieho obdobia uruckých dejín mesta. Zvyšok mesta tvorili typické dvorné domy, zoskupené podľa povolaní obyvateľov vo štvrtiach okolo Eanny a Anu. Odhady počtu obyvateľov Uruku sa veľmi líšia, ale pred asi 4900 rokmi sa v ňom odhadovalo, že v ňom žilo viac ako 60 000 ľudí, čo z neho robí najväčšie mesto na svete v tej dobe. Jeho komunálne práce zahŕňali chrámy a kanály na zavlažovanie. V záverečnej fáze uruckého obdobia okolo roku 3100 pred Kristom /pred našim letopočtom/ mohlo mať mesto Uruk zhruba asi 40 000 obyvateľov s 80.000 – 90.000 ľuďmi žijícími v jeho okolí, čo v tej dobe z neho činilo z Uruku úplne tú nejväššiu mestskú oblasť na svete. Komunálne práce v meste Uruku zahŕňali chrámy a kanály na zavlažovanie. Obyvatelia Uruku vynašli prvú známu formu písma, klinové písmo, a ich texty zahŕňajú najstaršie dochované veľké literárne dielo, Epos o Gilgamešovi, o kráľovi starovekého mesta. Okrem mnohých iných panovníkov v meste Uruk vládol tiež aj historicky skutočne existujúci kráľ Gilgameš, ktorý podľa chronológie uvedenej v Sumerskom zozname kráľov vládol v Uruku v 27. storočí pred Kristom /pred naším letopočtom/. Podľa Eposu o Gilgamešovi stavia Gilgameš mestské hradby okolo Uruku a je kráľom mesta. Historicky skutočne existujúci kráľ Gilgameš sa dostal do dejín úplne tej najstaršej svetovej literatúty ako hrdina Eposu o Gilgamešovi čo je z literárneho hľadiska klenotom starovekej mezopotámskej mytológie, obsahovo dosť rozsiahlej epickej básne, ktorá bola napísaná v starovekom akkadskom jazyku v období zhruba pred dvomi tisícročiami pred Kristom /pred našim letopočtom. Epos o Gilgamešovi je rozsiahla epická báseň zo starovekej Mezopotámie, presnejšie povedané literárna história Gilgameša začíná piatimi sumerskými básňami o Bilgamešovi, kráľovi Uruku, pochádzajúcemu z tretej dynastie Ur. Okrem toho navyše ešte historici venujúci sa biblickej historii identifikujú Uruk ako biblický Erech, ktorý sa spomína v Biblii Starého zákona v desiatom verši desiatej kapitole prvej knihy Pentetauchu, knihy Mojžišovej Genesis ako druhé město založené Nimrodem v Šinar. Nimrod je biblická postava spomínaná v straozákonnej Knihe Mojžišovej Genesis a v Knihách kronik. Ako syn Kúša, a teda pravnuk Noema je Nimrod opísaný ako kráľ v zemi Shinar. Šinar je názov pre oblasť južnej Mezopotámii, ktorý je používaný v hebrejskej Biblii, pričom Biblia o Nimrodovi ešte hovorí, že Nimrod bol „mocným lovcom pred Hospodinom [a] ... začal byť mocný na zemi“.Uruk je tiež známy v Biblii Starého zákona ako Warka alebo Warkah, bolo staroveké mesto Sumeru (a neskôr Babylonie) ležiace východne od súčasného koryta rieky Eufrat na vyschnutom starovekom kanáli Eufratu 30 km (19 míľ) východne od modernej Samawah, Al-Muthanna v Iraku. Mesto Uruk stratilo svoj hlavný význam okolo roku 2000 pred Kristom /pred našim letopočtom/ v súvislosti s bojom v Babylonii proti Elamu, ale zostala obývaná po celé obdobie, a to i včítabne nadvlády ríší Seleucidov v rokoch 312-363 pred Kristom /pred našim letopočtom/ a Parthov v rokoch 227 pred Kristom /pred našim letopočtom/ až do roku 224 po Kristu /nášho letopočtu/. Uruk bol mimoriadne dobre prešpikovaný systémom kanálov, ktorý bol opísaný ako "Benátky v púšti". Tento systém kanálov prechádzal mestom a spájal ho s námorným obchodom na starovekej rieke Eufrat, ako aj s okolitým poľnohospodárskym pásom. Pôvodné mesto Uruk sa nachádzalo juhozápadne od starovekej rieky Eufrat, ktorá je dnes vyschnutá. Dnes sa lokalita Warka nachádza severovýchodne od modernej rieky Eufrat. Zmena polohy bola spôsobená posunom rieky Eufrat v určitom historickom období, čo spolu so zasolením v dôsledku zavlažovania neskôr prispievalo k úpadku mesta Uruku. Nakoniec po islamskom dobytí upadajúceho mesta Uruk v rokoch 633 – 638 po Kristu /nášho letopočtu/ zničené mesto Uruk úplne zaniklo.