Ruská mobilizácia

Rusku Putinova mobilizácia nepomôže. Je neskoro, súdia experti.

Čiastočná mobilizácia v Rusku, ohlásená diktátorom Vladimirom Putinom, začala klamstvom o tom, že ruské invázne jednotky na Ukrajine prišli o „púhych“ 5937 vojakov. Rovnako ako klamstvom začala samotná vojna. Mobilizácia je síce dôvod na obavy, ale podľa odborníkov to platí viac v Rusku ako na Ukrajine.

Zrekapitulujme, ako mobilizáciu predstavil ruský minister obrany Sergej Šojgu: povolaných bude 300 tisíc rezervistov, záložákov s patričnou špecializáciou a bojovou skúsenosťou; nebudú to študenti ani vojaci základnej služby; Rusko má vo vojne proti Západu 5937 padlých, 90% zranených sa vrátilo do služby a Ukrajina má stotisíc mŕtvych a zranených.

Ruský minister klamal prakticky od začiatku do konca. Nie je to prekvapujúce, ilustruje to ale skutočnosť, že ruský režim ďalej oklamá seba samého, čo pre efektívnu vojenskú mobilizáciu nie je dobrý východiskový bod.

Ruský pohľad: ako vo svetových vojnách
Mobilizácia je povolanie vojakov v zálohe do služby za účelom posilnenia armády pre vojnu. Len málo rozhodnutí nesie krikľavejšiu symboliku, že ide do tuhého: v histórii ruských mobilizácií sú tie z roku 1914 a tie z roku 1941, obe zo svetových vojen.

Ruský vládca Vladimír Putin sa ju dlho zdráhal vyhlásiť - podľa odborníkov kvôli obave, že by tým podlomil tézu o špeciálnej vojenskej operácii, ktorá ide úplne podľa plánu, a kvôli obave z nepokojov v Rusku.

Teraz sa zrejme stalo to, že v Putinových očiachobava z dopadov ďalšieho rúcania ruských síl na Ukrajine prevážila riziká spojené s mobilizáciou.
Denník N vo včerajšom texte opísal, že mobilizácia môže nasledovať po sfalšovaných referendách v okupovaných oblastiach Ukrajiny. Trafili sme sa v tom, že spolu oba Putinove ťahy súviseli. Len mobilizáciu vyhlásil o niečo rýchlejšie, napokon výsledky „referend“ už nepochybne sám stanovil.

Je možné, že Kremeľ zvolil čiastočnú mobilizáciu preto, aby vyhovel vojnovým jastrabom, ktorí volali po otočení vojny, a zároveň nezdvihol príliš veľký odpor v ruskej spoločnosti. Respektíve si pripravil pôdu pre ďalšie vlny mobilizácie v budúcnosti. Je to ale polovičaté riešenie, ktoré zrejme navyše prichádza neskoro.

„Nepotrebujú vojakov za šesť mesiacov“
„Mobilizácia v Rusku nerieši nič. Trvá mesiace, kým z civilistov urobíte vojakov. Rusko nepotrebuje vojakov za šesť mesiacov, potrebovalo ich včera. Neriešia to ani problémy s vybavením, ani s logistikou, ani veliteľskou štruktúrou. Je to krok pre ruské publikum,“ je presvedčený britský vojnový veterán a lektor vojnových štúdií na londýnskej King's College Mike Martin.

Martin pre britský Telegraph napísal text , podľa ktorého Putinova čiastočná mobilizácia pošle na smrť desiatky tisíc ruských vojakov.

O márnosti ruskej mobilizácie je presvedčený aj ďalší analytik Kamil Galejev. „Putin mobilizáciu môže spustiť, ale bojovú silu tým nezíska,“ usudzuje.

Analytik Michael Kofman si myslí , že Rusko má mnoho problémov, ktoré mobilizácia nevyrieši, jej efekt ale leží v „nezmapovanom teritóriu“ a nejaký prínos predsa len mať môže.

Celkový beh vojny podľa neho terajšia mobilizácia neotočí, všíma si ale opatrenia ako predĺženie doterajších krátkodobých kontraktov ruským vojakom na neurčito a obmedzenie práva odmietnuť nasadenie.

„Optimálny čas na mobilizáciu v Rusku bol v apríli, kým bola podstatná časť ruských síl a ruskej mobilizačnej bázy neefektívne spotrebovaná,“ usudzuje Kofman.

„Mobilizácia pravdepodobne nevygeneruje niekoľko mesiacov žiadne nové jednotky a aj potom môže jej prínos byť menší, než Moskva čaká. Rusko ale môže mobilizovaný personál použiť na zvýšenie naplnenosti existujúcich práporných taktických zoskupení,“ usudzuje analytik s tým, že Rusko môže byť schopné čeliť zhoršujúcej sa početnosti svojich jednotiek, ale nie poklesu ich kvality a morálky.

Z pôvodných až 190-tisíc vojakov , ktorých Rusko vo februári na ukrajinských hraniciach či na okupovanom Kryme zhromaždilo, je teraz podľa serióznych odhadov 50-tisíc mŕtvych. Desiatky tisíc sú zranené. Ďalší si nepredĺžili kontrakty. Rusko sa síce snažilo „zalepiť“ diery na fronte verbovaním dobrovoľníkov, ale tento prameň už tiež vysychá.

Avizovaných tristotisíc zmobilizovaných záložákov sa z toho pohľadu zdá byť veľa.

Lenže je tu tiež veľmi „ale“, fyzikálne zákony vojenstva totiž fungujú všade dosť podobne. Po prvé sa zďaleka nejaví pravdepodobné, že toľko vojakov Rusko dokáže skutočne zmobilizovať, vycvičiť, zásobovať a riadiť. Nezvládlo to ani s menším počtom jednotiek.

Rusko síce teraz avizuje povolanie tých, ktorí by medzi záložákmi mali byť tí najlepší, lenže logicky nebudú rovnako dobrými bojovníkmi ako ruskí vojaci z povolania, ktoré už Ukrajina dokáže porážať.

Otázkou je:

koľko vojakov Rusko skutočne zmobilizuje (a či si pomôže predlžovanými kontraktmi tých existujúcich, mnohokrát demoralizovaných vojakov, prípadne prevedením súčasných brancov na vojakov z povolania);
akú budú mať, ako sa hovorí v odľudštenom vojnovom žargóne, bojovú hodnotu a ako rýchlo ju pôjde zvýšiť;
čím ich vybaviť;
ako rýchlo sa zocvičia na úrovni jednotiek;
ako motivovaní a dobrí dôstojníci ich povedú.

Keď Rusko začalo nahrádzať v lete vojakov, ktorých na Ukrajine stratilo, niektorí regrúti podľa magazínu Forbes prešli len tridsaťdňovým výcvikom. Rusi navyše z inštruktorov a personálu výcvikových stredísk skladali frontové jednotky, čo bola zbraň na jedno použitie: ruskí inštruktori teraz buď ležia mŕtvi na ukrajinských poliach, alebo sa bránia ukrajinským protiútokom, ale mobilizovaných vojakov nemá moc kto cvičiť.

Rusko tak stavia na to, že bude priznávať len desatinové straty (ako minister Šojgu), aby odpor proti mobilizácii nebol taký veľký, lenže sa nezdá, že by to fungovalo. "Rusi sa budú snažiť sa mobilizácii vyhnúť akoukoľvek cestou, úplatkom, odchodom z krajiny," povedal AP analytik Dmitrij Oreškin.

Po letenkách sa zaprášilo
Úplatok môže pomôcť napríklad k získaniu zdravotného ospravedlnenia, ktoré pripúšťa aj mobilizačný dekrét na stránkach Kremľa . Agentúra Reuters si už všimla , že Rusi krátko po oznámení mobilizácie vykúpili jednosmerné letenky z Ruska preč.

Čo sa teda teraz bude diať? Ruské oblastné vojenské správy už oslovujú záložákov podľa pripravených zoznamov, a vyzývajú ich, aby sa s pasom a povolávacím rozkazom dostavili do mobilizačných stredísk. Pôjde to postupne, v prvej vlne mobilizácie sa hovorí o 50-tisíc vojakov. Nestane sa, že sa zdvihne tristotisíc Rusov s batohom a zajtra budú zmobilizovaní.

Rusko veľkú mobilizáciu desiatky rokov nerobilo a kapacity k nej, udržiavané za sovietskych čias, boli prinajmenšom v 90. rokoch úplne rozvrátené. Teraz avizuje, že sa pokúsi zmobilizovať viac vojakov, než koľko predvlani mali celé ruské pozemné sily.

Čo sa s nimi má stať? „Povolaní vojaci prejdú samozrejme doplnkovým výcvikom v závislosti od stavu špeciálnej vojenskej operácie, než budú odoslaní k jednotkám,“ povedal v prejave Vladimír Putin. Čo to znamená, to vie iba on sám.

Iný postup by bol, keby s mobilizovanými vojakmi Rusko zaplnilo diery vo svojej obrane na Ukrajine čo najrýchlejšie. Potom budú horšie vycvičení; v tom predchádzajúcom prípade zase dorazí neskôr. Vojna je teraz taká veda, že vycvičiť vojakov rýchlo je prakticky nemožné.

A čas sa Rusku kráti. Ukrajine trvalo pol roka, kým sa mobilizácia prejavila, a to mala motivovaných dôstojníkov aj mobilizovaných vojakov. Áno, k protiútoku potrebovala aj západné zbrane a musela na ne počkať - ale aj Rusom výkonná bojová technika dochádza.

Krátko povedané: v najbližších týždňoch bude efekt súčasnej ruskej mobilizácie na fronte nulový. V nasledujúcich mesiacoch sa pomaly môže začať prejavovať, lenže bude skôr brzdiť Ukrajincov, než aby zmenil podobu vojny.

Ako využiť mobilizovaných vojakov
Ukrajina svoju mobilizáciu vykonala tak, že okolo skúsených frontových dôstojníkov stavala nové jednotky ( opísali sme to v tomto texte , kde Lukáš Dyčka, ktorý školí aliančných dôstojníkov v Estónsku, tiež správne odhadol, že ukrajinský protiútok môže prísť v septembri). Rusko by teraz potrebovalo niečo podobné: vziať vojakov z povolania, ktorí ešte nie sú boji na Ukrajine demoralizovaní, a na ich základe tvoriť nové sily.

Mobilizované jednotky by tiež bolo z ruského pohľadu logické nasadzovať buď v obrane (tá je z princípu jednoduchšia ako útok), na čo najmenej exponovaných úsekoch frontu, alebo dokonca vôbec nie na Ukrajine. Teda nimi napríklad nahradiť ruských vojakov z povolania, ktorí majú posádky na iných miestach Ruska. Alebo ich poslať do Náhorného Karabachu. Alebo pomocou vyslania jednotiek do strednej Ázie skúsiť stabilizovať situáciu na tadžicko-kirgizskej hranici, kde sa tiež strieľa.

Lenže na to sa teraz zdá byť neskoro. Rusko zrejme dosť vojakov z povolania, ktoré by mohlo ľahko vystriedať a poslať na Ukrajinu, jednoducho nemá a do svojej útočnej vojny bude posielať málo vycvičených a zle vybavených rezervistov.

Ak navyše noví ruskí vojaci prídu do kontaktu s už demoralizovanými a pochrúmanými jednotkami ruskej armády, ich morálka bude podlomená od samého začiatku ich nasadenia.

Nejasné zatiaľ zostáva, akú výstroj a výzbroj mobilizovaní vojaci dostanú. Rusko každopádne stráca vybavenie vysokým tempom a bude zrejme musieť siahnuť k starším skladovým zásobám. V akom sú stave, sa na Ukrajine, kde sa o slovo hlási jeseň a vo fronte stojí zima, ukáže pomerne skoro.