Pellegríni o zdravotníctve sme v prdeli

SME V PRDELI....

Presun starostlivosti z ústavných do ambulantných, či dokonca domácich podmienok je nezvratný trend. Odborná verejnosť sa na potrebe zmeny infraštruktúry zdravotníctva takmer jednohlasne zhoduje. Občania však majú iný názor. Zvykli si na to, že majú v blízkosti nemocnicu.

Samozrejme, že v nej nechcú vylihovať, ale...čo keby to potrebovali? Pre laickú verejnosť je stratové hospodárenie nemocníc väčšinou neviditeľné a správy o ich pravidelnom oddlžovaní zo spoločných peňazí si málokto všíma. Tento stav je však čím ďalej tým menej udržateľný. Odborníci preto už viac rokov pracujú na reforme zdravotníctva, ktorá však zákonite zahŕňa redukciu lôžok a teda aj zmenu statusu niektorých nemocníc. A tu sa začína tá pravá lobistická kucapaca. O tú „svoju“ nemocnicu nechce prísť nikto. Práca odborníkov je takmer dokončená, ale reformu musia presadiť politici. Tým sa samozrejme do nepopulárnych opatrení nechce, ale po vyčerpaní všetkých zlých možností nakoniec privolia. Najmä ak je stratifikácia nemocníc podmienkou čerpania európskych peňazí. V roku 2018 sa vyskytla odvážna ministerka zdravotníctva a aj premiér-náhradník sa nadchol myšlienkou, že jeho vláda by sa predsa len mohla zapísať do histórie presadením ťažkej reformy. Neváhal, a tak ako vždy si vyhrnul rukávy a...išiel sa fotografovať. Na bager.

Ale tentoraz to nebolo všetko. V roku 2019 nabral nevídanú odvahu vzoprieť sa ochrancom lokálnych nemocníc a jasne im odkázal, že stratifikácia bude, aj keby sa na hlavu postavili. Tu sa začína krátky videopríbeh, na konci ktorého sa dozvieme, že o dva roky neskôr sa ako opozičný politik rovnako odvážne postavil proti tej istej reforme ako záchranca lokálnej nemocnice, ktorú vlastne ani nikto nechcel zrušiť, či významne redukovať. Zachoval sa teda svojím osvedčeným spôsobom: „Občania, povedzte mi aký názor mám mať a ja ho dôveryhodne odprezentujem“.