Kým mňa vidíš, nezahynieš!

Ecce homo - ajhľa, človek. Hej, Hombre! Chceš vidieť malý zázrak z praxe liečiteľa? Čo je to vlastne to duchovno? A možno aj toto. Veď možno, duchovná kultúra národa sa posudzuje aj podľa tohto. Našťastie, vždy sa nájde nejaký ten Noe, a vždy sa nájde aj nejaký-ten Lót.
Tak teda, hor sa do mňa, priatelia. Poďme sa ešte trochu zasmiať z toho tyrkysa. A reálne sa ale aj popri tom pozrime - kto je na tomto svete dobrý, kto je zlý a kto ešte nevie, aký vlastne chce byť a čo si vlastne chce vybrať. Kto má aké schopnosti a kto je z nich iba neurózny a prečo.
Ergo: Zranená, túlavá, mestská holubička. Keď mi ju sem do mojej záchrannej, ochrannej a donátorskej staničky nečakane priniesli ľudia pred mesiacom, stratil som v duchu vlastnú guráž, a hneď bolo aj po liečiteľovi. Vraj ležala deň aj noc na našom sídlisku. Tie zranenia boli prestrašné, nejedli by ste, ak by som vám to ukázal. Keď som ale videl tú naivnú dôveru v ich očiach, s akou mi ju vkladali do rúk, to dobro, tú vieru v nádej, že ja toto predsa, akože inak - dokážem a zvládnem, ale veď teda a kto iný? - vravím si, nerúcaj sa do beznádeje a uhraj to. Bola takáto. Ustrnul by se kámen a možná i já, spieva Karel Gott https://www.youtube.com/watch?v=_AKj-Y1P... v jednej pesničke. Myslel som, že je po nej, že už jej nič na tomto svete nespomôže. Vtáky chovám už pol storočia. Ja som tomu takmer neveril, že sa vylieči. No ale, díval se na mně oddane, ja měl jsem trochu trému https://www.youtube.com/watch?v=pkEcC2zz... Teda, nedbajúc na moju vieru - stalo sa. Horšie čakáš, lepšie príde. Vzal som ju na noc do práce v krabici a kŕmil ju. Potom som ju ešte postupne preliečoval probiotikami, vitamínami a preparátmi, dnes je už takáto. Už dvíha aj to zranené, nehybné krídlo, ale ešte nelieta, no vidím, že bude...
Raz mi vravela pred polstoročím ešte v ZDŠke spolužiačka: Ale, Alojz, ale veď každý chce žiť. Každý, úplne každý, aj tá prašivá mačka na tomto svete - každý jeden chce žiť... Neviem, čo som si to tak zapamätal a etabloval do praxe.
Okrem tohto mám ešte tri psíky z útulku vo svojej opatere, za ktorými denne cestujem. Našiel som im pozemky, ubytovanie, vybavil koterce, výbehy, zháňam pre ne i peniaze. Jeden je u mňa doma v byte. Ďalší z nich, Akanko, za tým som chodil celú jeseň aj zimu o pol piatej do koterca a liečil som ho. Ešte pred prácou. Nemohol už vstať. S mojou pomocou a pomocou veterinárov sa z toho dostal a dnes už chodievame zase na vychádzky - ale o tom už zase niekedy inokedy. Zázraky sa dejú, happy endy tiež. Kýmmňa vidíš, nezahynieš.