Moja intuícia mi našla niečo nezvyčajné

Áno, tento zatracený Tyrkys - tak ten sa len tak nezdá a veru ani nevzdá! Prečo? Tak! Má neuveriteľné šťastie v živote, len ho zbytočne príliš rád rozdáva.... Tak, priatelia, hoci ešte nie je tajomná Svätojánska noc, kedy sa otvárajú záhady Zeme, lietajú svätojánske mušky, tancujú víly v lesoch a škriatkovia ukazujú svoje poklady - podarilo sa mi už v mesačnom predstihu nájsť spolu s fenkou Ajkou niečo veľmi tajomné a záhadné... O to viacej, že sa mi to podarilo bez navigácie GPS - len tak na svoju detailistickú náhodu, na moju vnútornú íciu, čiže intuíciu... Bez toho, že by som o tom vôbec chýroval - slýchal. Ajka už našla po zime aj hrdzavé kľúče od auta, roztrhanú kórejskú bankovku, injekciu. Čo ešte nájdeme?
Nie nadarmo mi kedysi zosnulý old šéfredaktor Zdeno Gabriel hovorieval: "Teda, vy máte ale raťafák... Vy máte ale novinársky nos. Človeče, ale veď vy ste vždy presne tam, kde sa niečo deje!" Starý svetobežník - ten hneď vedel, ktorá bije a s kým má tú česť, keď som sa jedného dňa najednou zjavil v zárubni jeho redakcie.
Pozrite si moje videjko a potom aj túto stránku, aby ste videli, aké som mal šťastie. Jsem Všudebílek - boháč, pracháč... Tento poklad, ako som sa dozvedel – je celosvetová iniciatíva a je ich na svete takto ukrytých viacero. Mal by som sa zapísať do priloženej písanky, niečo si z toho zobrať. Niečo tam dať a schovať ho zase tam, kde bol. Hľadá sa navigáciou, ale ako vidím podľa zápisov, už rok ho nikto nenašiel. Sú tam krásne veci, talizmany – milé, nežné, nevinné, plné lásky a života. Ale aj medaila od svetového iniciátora pokladu Geocaching z USA. Tak toto bude ťažké, niečo si vybrať… Čo chcete v živote? Lásku? Alebo radšej medailu – uznanie? Alebo vám postačia len usmievajuce sa ružové mačičky?
Práve - chcel som v piatok kolegyni povedať v robote - lenže nám zazvonil do toho telefón - ako mi z firmy ESSO zo Západného Nemecka poslali kedysi za socializmu dve nálepky ako malému ešte chlapcovi, ktorý vedel ledva písať - no napísal im. Po pol roku... Už som ani nedúfal, už som aj zabudol... Ale zrazu bežala ku nám cez celé sídlisko poštárka s obálkou nad hlavou, za ňou bežal kŕdeľ detí ukazujúc, kde bývame. A kričala na mamu už z diaľky do nášho okna: "Pani, prišiel Vám dopis až zo Západu..." Všetci to videli - škúlil s údivom aj starý Ungár sused hneď vedľa z prízemia, ktorý chodil do Tuzexu, pri ktorom sme bývali na Hlinách IV, častejšie než do Potravín... Bol som vtedy najväčší frajer, najväčšia hviezda na sídlisku. Tá nálepka - nevošla im ani do obálky, museli ju zohnúť - ESSO - kožená motoristická rukavica akú mal len Niki Lauda z Formulí 1 - s vyrezanými hánkami a cvočkom cez zápästie so zdvihnutým prstom... Presne taká, ako sa teraz kreslí lajklík. Presvecovali ju cez lampu všetky kontrarozviedky sveta... Nenašli nič takého...
A tu mám teraz takýto podobný pocit. https://www.geocaching.com/play Inak ale predpokladám, že matička Zem mi vydala tento poklad ako odmenu za túto moju iniciatívu sadenia stromčekov na verejnosti za vlastné peniaze https://www.facebook.com/photo.php?fbid=... Ale keď sme už pri obrátených kameňoch a polenách môžete si pozrieť aj toto, moju predpoveď https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...
P.S.: Je zvláštne, že tú adresu si pamätám dodnes. Ale prečo, pre boha?: ESSO,
AG 2
Hamburg 68
Postf 680 - 120
DDR

Ale aj začiatok toho textu, ktorý mi niekto z kamarátov dal prepísať ako možno 1001-prvému: Ich bin sammler von und das vende etiketten... Ale prečo, pre boha?
P.S.: Inak boh povedal Mojžišovi - nájdeš ma všade, v rozťatom polene, pod kameňom, som VŠADEZDEJŠÍ, som VŠUDEBÍLEK. Som ten, ktorý som...