Wehrmacht vo farbách

Wehrmacht (nem. branná moc) bol názov ozbrojených síl nacistického Nemecka používaný od roku 1935 do roku 1945. Názov zahŕňajúci pozemné vojsko (Heer), vojenské námorníctvo (Kriegsmarine) aj letectvo (Luftwaffe), nahradil pôvodný Reichswehr a po druhej svetovej vojne bolo v 50. rokoch nahradený názvom Bundeswehr. Najvyšším veliteľom Wehrmachtu bol Adolf Hitler.V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov.Nemecké ozbrojené sily 1. septembra 1939 napadli Poľsko. 17. septembra sa k ich útoku pridal aj Sovietsky zväz. Poľsko bolo zakrátko porazené. Záujmy Poľska sa na západných hraniciach Nemecka pokúsilo hájiť Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré viedli tzv. čudnú vojnu.

9. apríla 1940 začali nemecké ozbrojené sily operáciu Weserübung, teda útok na Dánsko a Nórsko, aby si zaistili prístup k švédskej železnej rude. V rovnakej dobe sa Nemecká ríša pripravovala k rozhodujúcemu útoku na Francúzsko. Von Mansteinom pripravený plán útoku na Francúzsko spočíval nečakanom, v obchvatnom údere cez slabo bránený úsek hraníc v Ardenách, ktoré Francúzi považovali za neprechodné pre rozsiahle tankové jednotky. Nemecké ozbrojené sily zatiaľ viazali najsilnejšie mobilné sily Spojencov v Belgicku. Prekvapivým obchvatom sa Nemeckej ríši podarilo zničiť jadro francúzskej armády a prinútiť hlavnú vojenskú mocnosť v Západnej Európe kapitulovať. Veľká časť britských vojsk sa stihla stiahnuť cez prístav Dunkerque.

Podstatným zdrojom úspechov Nemeckej ríše bolo jej inovatívna taktika tzv. bleskovej vojny, s ktorou sa na začiatku vojny nedokázal v pozemnej vojne vysporiadať žiadny z ich protivníkov. Ich taktika spolu s vysokou kvalitou dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru, robila z Wehrmachtu vynikajúcu armádu. Na druhej strane chyby na strategickej úrovni, nedostatočná špionážna sieť a ďalšie nedostatky robili z nacistického Nemecka krajinu, ktorá bola na najlepšej ceste prehrať ďalšiu svetovú vojnu.

V roku 1941 začal nemecký africký zbor operovať aj na severoafrickom bojisku po boku talianskych vojsk. Na jar roku 1941 Hitler zaútočil na Juhosláviu a Grécko a 22. júna 1941 na Sovietsky zväz. Boje so Sovietskym zväzom zamestnávali väčšiu časť nemeckých síl po zvyšok vojny. Počiatočné úspechy v operácii Barbarossa po zvyšok roku 1941, kedy sa podarilo obsadiť celú Ukrajinu a obkľúčiť Leningrad, vystriedal veľký neúspech, keď sa Sovietom podarilo zastaviť postup Nemcov pri Rostove-na-Donu a neskôr aj pri Moskve.

Na jar 1942 nemecké ozbrojené sily odrazili hlavné sovietske ofenzívne operácie a na juhu krajiny prešli do útoku smerom na Kaukaz. Ciele kampane, obsadenia oblasti medzi Donom a Volgou síce boli naplnené, no väčšina sovietskych síl sa stiahla a nebola zničená. Boje letnej kampane vyvrcholili bitkou o Stalingrad. Nemeckým jednotkám sa podarilo získať kontrolu nad väčšinou mesta, no sovietsky protiútok spôsobil takmer kolaps celého južného krídla frontu a vynútil si rýchly ústup, takže na jar 1943 sa front nachádzal v podobnom stave ako pred rokom. Straty Nemecka a jeho spojencov boli ďalekosiahle a Hitler musel nariadiť prechod do stavu totálnej vojny.Po neúspechoch v bitke v Kurskom oblúku sa nemecké sily dostávali do stále väčšej defenzívy, a to aj v dôsledku aktivizácie západných Spojencov, ktorí sa vylodili na Sicílii a neskôr aj na Talianskej pevnine. V priebehu roka nedokázali zastaviť nápor sovietskych vojsk na južnom krídle frontu a postupne ustupovali z Ukrajiny.

V priebehu roku 1944 sa Sovietom podarilo oslobodiť väčšinu svojho územia. Približne v rovnakej dobe, v lete 1944 došlo k zdrvujúcej sovietskej ofenzíve v Bielorusku a spojeneckému vylodeniu v Normandii, ktoré znamenalo toľko obávané otvorenie druhého frontu. Koncom roku 1944 sa síce nemecké sily pokúsili o protiútoky na oboch frontoch (bitka o Ardeny, bitka o Budapešť), ich snahy Spojenecké vojská odrazili. Po priblížení spojeneckých síl k Berlínu a samotnej bitke o Berlín nemecké sily kapitulovali. Zostávajúci nemeckí vedúci činitelia po Hitlerovej samovražde podpísali bezpodmienečnú kapituláciu 8. mája 1945. Odpor po kapitulácii kládli najmä jednotky na východnom fronte, ktoré sa za každú cenu pokúšali prebojovať na západ a vzdať sa do rúk západných Spojencov. Posledné boje v Česku pri Milíne (okres Příbram) boli zaznamenané v noci z 11. na 12. mája 1945.

Niektoré jednotky Wehrmachtu zostali stále aktívne aj po kapitulácii, napr. preto, že nenadviazali styk s vojskami Spojencov (napr. v Nórsku) alebo boli západnými Spojencami poverené policajnou činnosťou. Do konca augusta 1945 boli aj tieto jednotky rozpustené, 20. augusta 1946 Spojenecká okupačná komisia oficiálne vyhlásila zákonom Wehrmacht za zaniknutý (Kontrollratsgesetz No. 34). Okupované Nemecko malo na čas zákaz budovania akejkoľvek armády. Armáda Nemeckej spolkovej republiky vznikla 5. mája 1955 a niesla názov Bundeswehr.

upic

Dátum: 31.5.17 12:43

Autor: bosstonmarsden

Dĺžka: 6:07

zobraziť viac ↓