Suchoj Su-47 Berkut

Suchoj Su-47 Berkut (Firkin), v minulosti označovaný S-32 alebo S-37, je sovietske respektíve ruské experimentálne lietadlo 5. generácie s negatívnou šípovitosťou krídel.
Su-47 konštrukčne vychádza z lietadla S-32, vyvíjaného v priebehu 80. rokov, ktoré malo byť novým palubným lietadlom pre pripravované sovietske/ruské lietadlové lode. Projekt bol koncom 80. rokov ukončený avšak práce na lietadle aj naďalej prebiehali v 90. rokoch pod novým označením S-37.
S-37 s kódovým označením modrá 01 po prvýkrát vzlietol 25. decembra 1997 a verejnosti bol predstavený na aerosalóne MAKS 99. Prototyp mal na sebe už od svojho dokončenia matnú čiernu farbu, aby sa zakryli niektoré detaily, špecificky hlavne prechod krídla do trupu a bombovnica. Finálne pomenovanie Su-47 dostal v roku 2002.
Vďaka krídlu s negatívnou šípovitosťou bol Su-47 extrémne obratný najmä pri podzvukových rýchlostiach, čo mu tiež umožňovalo zmeniť svoj uhol nábehu na letovej dráhe pri zachovaní ovládateľnosti počas nadzvukového letu. Ďalšie výhody tohto typu krídla boli napr. lepšia kĺzavosť počas letu, lepšia obratnosť pri vzdušných súbojoch vo vizuálnom dosahu, väčší dolet pri podzvukovej rýchlosti, väčšia odolnosť proti preťaženiu a menšie riziko pádu do vývrtky, nižšia minimálna letová rýchlosť a možnosť vzlietať a pristávať na kratšie vzdialenosti. Nevýhody tohto typu krídla sa prejavovali pri nadzvukových rýchlostiach a boli to súvislé aerodynamické vibrácie.
Su-47 bol schopný letieť maximálnou rýchlosťou Mach 1.65 (1717 km/h) mal dostup 18 000 m a dolet 3 300 km. Do sériovej výroby nebol nikdy zaradený keďže sa jednalo primárne o technologický demonštrátor. Následne sa Su-47 používal ako lietajúca platforma pre vývoj nových technológií a tiež na testovanie vybavenia pre pripravovanú ruskú stíhačku 5. generácie Suchoj T-50 PAK FA. V súčasnosti sa nachádza na letisku v Žukovskom.