Víla Berona od Dobšinského vyfúkla mi celý sad

NIEKEDY JE VESELO A VŠETCI SA VEĽMI SMEJEME. Je to už pomerne dávno už presne 900 dní /aká náhoda/ keď som na týchto stránkach nezameniteľne a nefalšovateľne zverejnil moje video o tom, ako som pred panelákom v meste zasadil marhuľu a tá mi už aj rodí. Započal som tak vlastne myšlienku zakladania Nových Orechových Potôni na Slovensku namiesto týchto Pustých, ba priam až Bohapustých Úľan, ktoré tu v mestách máme. Práve pozerám počítadlo - je tam 888 videní - a zase aká náhoda http://www.mojevideo.sk/video/200b4/slov...
Nebudem vás mučiť vyhľadávaním niekdajšieho popisom k tomuto videu – skopírujem ho až pod čiaru – kto chce nájde si ho aj tam – no každý, kto si prečíta popis k tomu videu, zistí dôkazne, že ten, kto práve teraz započal totálne netradičný projekt Orechovej Potône na žilinskom sídlisku Vlčince - Dobšinského ulica - musel tieto moje vízie futúra z tejto stránky Moje video pred 900 dňami prosto čítať a projekt ako nápad si osvojiť - privlastniť. Čo ale zarazilo i mňa samotného - písal som tam vtedy pred 900 dňami, fantazíroval obrazne o akejsi víle Berone z DOBŠINSKÉHO rozprávok - ktorá, ako je známe - kradla princovi v noci ovocie... Najskôr ho ale pod jabloňou uspala. Pozrite sa na to. Ale možno som len ako správny mrakoprávce iba videl budúcnosť... Lebo istá Berona - poslankyňa - mi zhrábla tento projekt a natvrdo ho dala situovať na Dobšinského ulicu - aby to nebolo zase až také nápadné, že akože eironeia osudu. Bolože to ale smiechu na mne vtedy od verejnosti aj na týchto stránkach - ale ja som dnes už len a iba veľmi rád, že sa tohto originálneho pilotného projektu Slovenska i Československa, ba sveta chytila poslankyňa Berona Marhuľková a videla ho ako futuristický. Ženy majú lepšie videnie... Ba možno obrazne povedať, že poslankyňa uspala spiaceho proroka a uspávača /teda mňa/ a vyfúkla mu nie ani tak jablká, ako celý sad. Dnes ide o vážne investičnú vec s veľavážnym mestským rozpočtom. Na jar to tam krásne zakvitne. Ďalšie komenty by boli len nosením dreva do lesa, ale predsa, ak niekto zatiaľ náhodou ešte nevie o čom točím - pridávam ešte jeden link z minulosti, ktorý sa rozvetvuje na milión dôkazových dôkazov onoho počinu z mojej autorskej proveniencie - za ktoré som ale nič nikdy, teda okrem tej irónie - nezhrábol.https://www.facebook.com/alojz.mintal/vi... NIEKEDY JE VESELO A VŠETCI SA VEĽMI SMEJEME. Kedy? Ako? No najmä dodatočne a z vlastnej biedy - na Vianoce a na Silvestra,
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
A tu teraz kopírujem ten popis k tomu zmienenému videu spred 900 dní:
Moja vízia: Na Slovensku bude teraz neskutočne bohatá úroda. Prečo? Išiel som raz so psom okolo istej záhradkárskej osady. Bolo to na jeseň. Prechádzal som poza ploty povšimnúc si, že na nelegálnom komposte v horičke leží akýsi ker. Môj Džory začal naň brechať, tak som sa ešte raz obzrel a vtedy sa mi zazdalo, že sa tento kríček pohol. Vrátil som sa, vzal ho teda a zasadil za barák dúfajúc, že bude nejaký ozdobný, čo by si aj vrabce iste radi ozobli. Bolo to na jeseň. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď na jar zakvitol neskutočnými ružovými kvietkami. Ozaj bol krásny – okrasný. No a v lete, keď sme zase išli s Džorym okolo, hľa, zmenil sa môj zážitok ba priam až na prekrásny... Chýbala tu už len víla Berona zo slovenských rozprávok od Dobšinského. Možno by sa prekvapil aj profesor Hričovský z poľnohospodárskej Nitry. A možno aj deti kvetín Hippies, ktoré tvrdia, že ak máš rád rastlinu – vyrastie ti aj na arizonskej púšti a začne spievať ani poupátko. A tak opakujem: Mám víziu futúra – Slovensko čaká tohto roku neskutočne bohatá úroda – teda aspoň južného ovocia určite áno. Raz ste sa už smiali na mojej bielej slnečnici a vízii čiernej, teda blatistej zimy. Lenže vyšlo to ako nikdy, ako 100 rokov nikdy pretým! Tu je vedecký dôkaz http://www.mojevideo.sk/video/1e2fd/moja... Ako je to možné? Duchovne je v tom karma krajiny i regiónu, o ktorej píše aj profesor Ignatenko.
A pointa, invencia, esprit, obsah i forma, kompozícia, fabula a sujet tohto videa? Poučenie, nápad, pridaná hodnota a finančno-technický atribút? /A či sa ti rozum kráti – veď my nie sme technokrati./ No ale prečo tu my vlastne máme na sídliskách len Pusté Úľany namiesto Orechových potôní? Ľudia boží. No ale načože my toľko horúčkovito nakupujeme drahé ovocie, zeleninu a potraviny zo Západu zvaného ČÍNA? Len preto, že sa tu po reve o Lucii – čiže rev-o-lúcii /čo bola medzi nami iba vzpoura mezkú/ – mihol istý minister, ktorý sa tak hovädne ČINIL až tu všetko NIČIL. Využil neporiadok, chaos, zmätok, a tak dal vybiť všetok rožný, totiž, statok... A to mu všetci radili, že je to riadne jalová hovädzina, bujačina, volovina, kravina, ba capina. No on to urobil celkom ľahostajne, ako keď si ľahostajný ľahne pokojne do stajne. Pravda, choďte len na pulty, hoci aj do konzumu dzedziny – čo takto námatkovo stojí dnes už kilo tuná hovädziny!
Je to zlý nápad začať sadiť v mestách ovocné stromy? A či to môžu mať len na vidieku? Názvy ulíc ako Platanová, Dubová, Javorová a stromy jalové – iba cintorínske tuje a smutné vŕby, čo nám tu dali zasadiť politici bez nápadu obkolesiac sa občas aj svojimi kulákmi spoza kera, teda zákerákmi, ktorým toto ani nepríde, lebo to majú už predsa dávno doma u rodného valala. A v mojom prípade - na župe ŽSK - rozmýšľali svojho času so županom a riaditeľom úradu viacej len o tom, ako ma odtiaľ odparentovať v prospech svojich mocibažných prdelí. Aj preto sa zviditeľňujem – ak vám toto nevadí – bedač - že s vami krutohlavci takto celý život mávajú – tak prosím. Ale mňa je ťažké schovať do vrecka. Záverom: nič proti slušným a pracovitým ľuďom z vidieka...
Raz som spoznal istého politika z Kysúc /I.Č./, ktorý sa v 89-tom medzi prvými ukázal ešte v policajnej uniforme na tribúne v Blave popri Kňažkovi a Budajovi. Hneď založil politickú stranu SDCS, zvolal tlačovku a predstavil na nej víziu chovu včiel na Slovensku. Všetci novinári sa vtedy len do popuku nasmiali... Isteže, niekedy je veselo a všetci sa veľmi smejeme. Ale aké bolo nedávno moje prekvapenie, keď som videl v správach, že v meste módy, v Paríži začali už dávno nielen s týmto – včelami - ale aj s projektom zazelenania ulíc – ba aj striech činžiakov – vo veľkom - a k tomu samotní umeleckí architekti. A dokonca, nedávno – po štvrť storočí od našej milej revolúcie - priniesol podľa správ primátor či župan značne význačnej Bratiskavy - vlastne ten istý projekt – nasadenia včelích úľov na strechy - to, čo vedel pred štvrťstoročím tamten ujko z Kysúc so svojim zdravým kuláckym rozumom. Tentokrát sa však už nesmial žiaden technokrat – lebo novinárov k tomuto, totiž, už ani len neprizvali. .
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Ale aby toho nebolo málo, dodávam k tejto téme i nejaké to zábavné čítanie pre pôžitok z čitania najmä pre literátov:
Tak priatelia, dlho som uvažoval a prišiel som na to, že ovocie - ale veď to sú vlastne prirodzené slnečné cukríky - sladkostí pre deti i dospelých. Energia - ktorú každý dnes tak hlása a niektorí dokonca vraj aj ovládajú. Lenže my ich robíme priemyselne a Slnko s planétou Zem celkom jedinečne, vplyvom vesmírnej komunikácie, kedy slnečné lúče spôsobia v korune stromu, ktorý zas od koreňov vyživuje planéta Zem - a vzniknú takéto krásne plody. Pýtal som sa ženy - ale ako je to možné. Krásne veľké, farebné a šťavnaté sladulinké plody a k tomu toľko druhov ovocia. Ale veď to v pralese, v prírode len tak ľahko nenájdeš. Možno nejaké oriešky malé a tvrdé, alebo plánky s biednym ovocím. Ako je vlastne možné, že máme takéto obrovské plody, veď je to zázrak, ktorý nás živí od Boha. Ulakomí sa na ne človek, zviera, hmyz, ba dokonca aj kvasné baktérie - víno. Žena mi vysvetlila, že na tú plánku si odštepíš konárik z už iného, šľachteného stromu... No dobre, ale kto vyšľachtil ten strom predtým a potom ešte ten predtým a potom ešte ten predtým? Dedko Mičurin? Ale veď báťuška Stalin dal natvrdo vyrúbať jablone - lebo ľud sužovaný vojnou aj po jej skončení duchovne trpel stratami a... - popíjal pálené. No ale bolo treba budovať rozbombardovanú krajinu...
Osobne som si toto všetko uvedomil, ako veľmi tu chýba veselé prostredie vidieka už v predškolskom veku, kedy sme mali s kámošmi v pivnici tmavú klubovňu. Uvedomil som si, že tá tma v nej pôsobí stresovo a desivo a odvtedy celkom presne tuším, prečo práve baníci brávali do baní kanáriky, ktoré aj sami šľachtili. Človek potrebuje nebo a prírodu nad hlavou, vietor a oblaky, halúzky stromov a veselé, usmievavé ovocie, ktoré dozrieva a na ktoré sa môže v živote perspektívne tešiť. Ja si prosto myslím, že keď nás Boh vyhnal z raja - lebo sme mu jedli jeho povestné jablko, na čo nahovoril had Evu a Adama - vtedy sa mu po čase uľútilo ľudí v nehostinnom pralese a poslal nám dodatočne aspoň jednu halúzku zo svojho odlomeného stromu, ktorú sme si zaštepili do plánky. A tak zase vzniklo ovocie - mohlo pokračovať.
Viete, myslím si, že sme ako dospelí mierne zhrešili voči deťom. Mládeži sme nedovoľovali štverať sa prirodzene po stromoch - hoci sme vyhlasovali, že sme, pochádzame z opice... A generácia postvojnová - na sídliskách v mestách - hádam by nás aj zabili, ak by sme vôbec behali po trávnikoch medzi tieňmi panelákov a vôbec nie loziť po stromoch. Ovocné stromy boli len na perifériách, ktoré spájali mesto s dzedzinou - a tam sme aj chodili, napríklad na Rajeckú cestu - rástli tam pri Váhostave obrovské japká - slony. Jedávali sme ich od radosti aj kyslé - keď sme sa tam už dostali. Generácia mestských nerváckych dedkov pasovaných socializmom do rolí vchodových dôverníkov - tento typ ľudí - no boli by sa navzájom hádam aj pozabíjali o to, koho je vlastne tá-ktorá jabloň a jej jablká - ak by ju tam aj niekto, nejaký socialistický frfľoš a žgrľoš zakúpil podobne, ako som to urobil ja. Len ma mrzí, že som toto - ovocný sad neurobil už keď som bol mladý - deti mohli vedieť, čo sú to stromy a príroda a nemuseli spoznávať napríklad Hrušku - len vo forme vypusteného zlého ducha z fľaše na najbližšej diskotéke. Svet sa krúti aj v korunách stromov, nielen z pálenky a desivo vydusenej muziky, z ktorej máš už po chvíli hlavu ani slon. Nevadí - urobil som to aspoň pre vnukov - je mi ich ľúto, ako ich títo technokrati znetvorili na svoj neľudský level liberalizmu - a zároveň sa už aj začína kričať - že dokonca aj liberalizmus je totalita. No tak to ste nám tu kľudne mohli nechať ten prajný a nekonzumný socializmus. Veď dnes strávite celý svetelný deň ani sovy vo svojich robotách, slnko vám preletí ponad hlavu ani kŕdel vrán a vy sa zastavíte zronení až na večernej tmavej ulici v mäsiarstve. Strašné. A pritom robíte zväčša len na druhých - na ich dovolenkové vegety - ležať v pralese pri mori pod banánovníkom - na ich obraz niekdajšieho Raja - a nie ani tak na seba.
Priatelia, som šťastný, že som tu mohol vytvoriť medzi panelákmi tento ovocný sad, ktorý si všimli aj mestskí poslanci - odkukali a budujú takí istý o sídlisko ďalej ako pilotný projekt pre celé Slovensko. Poľnohospodársku Nitru by toto ani nenapadlo - ani s jej vysokým školstvom zameraným na agro, pôdu. Jednoducho to tam tak asi necítili a nechýbalo tak, ako v tejto technografickej Žiline s jediným domom múzy Fatra a inak už len Vysokou školou dopravy a spojov... Smutné vŕby, tuje cintorínske... Ja viem, kuláci to takto asi necítia. A ani tí, ktorí sa tu začali hrať na mešťanov a nenávidia robotu na poli - v podstate majú pravdu, je to neskutočná drina a panelákový život je pohodlnejší. Lenže, zrejme to moja duša spontánne pocítila a potrebovala čosi urobiť. Mám už 52 rokov, ale zároveň som si dokázal, že som stvorený nielen na sadovníctvo, ale aj lámanie kamenia a myslím, zrejme, neprešla by mnou ani len kopija. Každé polienko mi pri tejto robote praskalo pod rukami - mal som pri tom divný adrenalín a divnú silu - zlomil som aj rýľ - nielen dolu, ale aj tam hore v tom téčku. Ale aj sekeru. Táto robota, stromy - ma nabíjala. Myslím, že môžem v živote pokračovať a ďalej trénovať to svoje obľúbené karate... Zo zdravotného hľadiska mi prosto nič nechýba a ak ste si všimli niekedy aj iných mojich videí - sú produktom ducha bojových umení, sústredenia mysle, prenosu energií na predmet či živú hmotu :)
Ale chcel som povedať toto - takýto sad som tu začal vytvárať pred štyrmi rokmi a zavesil na nete, preberajú to všade a všade sa o tom píše. Dokonca aj v Prahe. Isteže, vznikajú komunitné záhrady, ale toto je ovocný sad! Na sídlisku. Komunitné záhrady - to sú tie ostrovčeky zelene, zväčša okrasnej pred vchodom, alebo na školskom pozemku štyri mrkvičky... Áno, veď aj Slovenský zväz záhradkárov mal odjakživa svoju organizáciu kde-kade po kompcoch, alebo aj u prídomových záhradkárov. Ba v Leningrade - už za vojny pri blokáde - ľudia pestovali na trávnikoch zeleninu, zemiaky... Ale teraz je mier, rok 2016 a toto vzniká v mestách. dokonca aj v Bratislave - minule vyrúbali stromy na námestí a nahradili ich HRUŠKAMI. Ja som s touto myšlienkou oficiálne koketoval už pred dvadsiatimi rokmi - a písal som o tom už v roku 2014 - aj o včelách, ktoré teraz dávajú na strechy panelákov v Bratislave. Kde? Tu https://www.facebook.com/alojz.mintal/vi... Mnohí hovoria, že som si to mal teda patentovať - áno - lenže ja mám toľko nápadov, že by som nesmel ani len chodiť do roboty, ale pracovať priamo na patentovom úrade. No nejde mi o autorstvo tohto princípu, myšlienky ovocných sadov na sídliskách, ale som rád, že o tomto všetkom viete aspoň vy a že sa to chytá. Nechceme už pusté, ba priam až Bohapusté Úľany, ale skôr Nové Orechové Potône. Čo ešte? Toto ešte https://www.facebook.com/photo.php?fbid=... A ešte čo? A ešte toto. Strýk i jáblaňa. Starýk pasadíl jáblaňu i saséd emu gavarít: Začém ty éto délaeš? Veď ty nedaživjóš do tavó vrémeni, kagdá éta jáblaňa dast pladý. Starýk otvetečáet - mají synavjá nizapómnjat na meňá i skážut sebjé: Kákij éto byl charóšij čelovék, kagdá éti jábloki tak salódkie.