JE KRÁĽ NAHÝ a či len slepá závisť trhá rúcho?

Kto chce vidieť - zjastrí, kto nechce, zostáva zaslepený. Sú dušičky - sviatok Všechsvätých. Prinášam jedno duchovné video ako určitú nádej na zamyslenie sa nad silami nadprirodzeného, božieho sveta, ktorý azda je nad nami a pomáha nám v tomto živote zázrakmi. Viete, náš pozemský život by nemal ostať v rovine reality typu - celý život chodíš, trápiš sa a pracuješ a naostatok nabehnú štyria uniformovaní funebráci, ktorí ťa odpracú do hlbokej, tmavej a studenej jamy... Sú ľudia, ktorí veria na beznádejne tmavý koniec, ale aj ľudia, ktorí sú presvedčení o svetle na konci tunela - o druhom svete. Osobne by som sa hanbil aj umrieť, ak by neexistoval druhý svet - tak málo som tu toho dokázal. A tak verme, dúfajme nielen v túto realitu - aby sme mohli byť v robote nielen prispatí z úmornej práce, ale občas radšej len zasnívaní z krásy života s jeho nekonečnými možnosťami. Veľmi ma mrzí, že práve zosnul aj mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, nitriansky sídelný biskup, s ktorým som sa viackrát v živote náhodou osobne stretol a prečítal som všetky jeho knihy. Myslím, že som podobný rebel dobra - ako bol tu na zemi a ja verím, že stále ešte je - aj on. Len teda teraz už v Nebi.
Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Aj preto prinášam ešte jednu zaujímavosť zo sveta parapsychológie - hypnózy - duchovna a prechodu do inej dimenzie, možno aj brány do Neba. Je jasné, že každý z nás by chcel byť tak trochu sugestívny a príťažlivý JAKUB z Neba z Perinbaby od režiséra JAKUBiska - a oplývať nejakými-tými zázračnými schopnosťami - aj on sám. Prezradil sa menom toho chlapca. Ženy zas fantastické princezné - Fantagiro. Osobne - priniesol som toho už viacej. Viete, ja bych už ani nehypnotizoval, ale toľko niektorí do mňa búšia a spochybňujú tieto moje schopnosti tvrdiac, že vtáky či zvieratá iba dusím rukou - až som sa rozhodol o ďalšiu ukážku bezkontaktnej hypnózy, pri ktorej len mojou prítomnosťou niektoré z nich zaspávajú a padajú k zemi ako podťaté a takto ich premieňam z plachých na krotké štýlom legendárneho zbojníka Jerguša Lapina z autobiografického románu Ľuda Ondrejova. Prosím ukážku https://www.facebook.com/photo.php?fbid=... A prosím aj ilustračnú ukážku https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...
A pre istotu ešte jednu www.facebook.com/photo.php?fbid=1116819111671176&set=ms.c.eJw9yMsJACAMBNGOZNfEfPpvzIjGwzDwSFowAZqT4YMP9II0nBW4fdAQ8ZBsmFiAVhvMyBDb.bps.a.143400359013061.22983.100000292938724&type=3&permPage=1 Toto si všimol na mne už ako na dieťati môj učiteľ chovateľstva kanárikov - jeden starý dôchodca zo sídliska, ktorý mi vravel: "Až takto sa zase na ne nesmieš dívať...Ja som celý život choval vtáky, aj lapal na lep v prírode - robil to aj môj dedo a všetci v našej rodine pred ním tradične. Ale ako na ne pozeráš ty - to som ešte nikdy v živote nevidel." Mne toto ostalo nielen ako koníček, ja som sa s touto závislosťou narodil a zatiaľ som ju nestratil, podobne, ako tento tu - Ptáčnik z Alcatrazu - je to skutočný príbeh https://www.youtube.com/watch?v=7U0_Mj1G...
Čo k tomu dodať? Keď som bol dva roky na vojenčine v Doupovských horách, čo je vlastne vojenský výcvikový priestor na Karlovarsku - dodnes neoznačený na mape žiadnym názvom rieky a ani mestom či dedinou - stál som večer na stráži muničáku. A v tejto čiernej diere mapy Československa - bol som tam sám - všade len zima a sneh. Vlastne ani nie tak sám, bol tam aj Samo aj Palo, boli sme teda traja - ja so samopalom. A ako som tam tak strážil, prišiel podvečer na kontrolu taký tustý plukovník, ktorý už zdiaľky na mňa voľačo zakričal. A ja som mu v snahe ukázať, čo sa opýtal - natiahol razantne ruku s ukazovákom v onen smer. Ale aké bolo moje aj jeho prekvapenie, keď zo stromu, na ktorý som ukázal spadla na zem do snehu čierna vrana - ako podťatá - ktorá sa tam chystala nocovať. Dali sme ju na strážnicu do tepla a tam sa rozhýbala, prebrala. Vtedy si onen plukovník myslel, že to nebola ruka, ale hlaveň s tlmičom a ja som po nej vystrelil - až neskôr si uvedomil silu mojej ruky a odvtedy som bol už len legendárnym štábnym vodičom so slušným, presnejšie príslušným vegetom. Ale zvláštna vec sa mi stala raz aj na burze vtákov, kedy sa starému splašili holuby v koši práve v momente, keď som na ne pozrel - naklonil som sa k ním. Radšej som ihneď odišiel, ale začul som, ako hovorí svojmu kámošovi, že takto sa tu pri nikom ešte nesplašili, hoci ich tu dnes obzeralo už asi tak 500 ľudí.
A tieto moje ryžovníky dnes v tomto videu? Neverím, že by mi chceli urobiť len radosť a nechali sa takto uspať len tak - kvôli mne
smile – emotikon

Dodávam: je preťažké hypnotizovať na diaľku len jednou rukou bez strihu a druhou si robiť kameramana a pritom ešte simultánne komentovať vývoj na obraze. Ale ako vidíte - zvládol som. Neobzerajte sa, ujo Jung, neobzerajte sa, ujo Freud. Súvisiace videá http://www.mojevideo.sk/video/24bcd/ako_...
A dodávam: jednoducho, po mojich skúsenostiach si myslím, že slávna bájka o vrane so syrom v zobáku na strome a líške, ktorá čakala pod stromom, aby jej syr vypadol až kým sa tak ozaj nestalo - prosto - že sa to niekedy v živote naozaj stalo a niekto si to všimol ako zvláštny prípad hypnózy a napísal o tom zvieraciu bájku. Ako je jasné, pri hypnóze hypnotizovaný vnútorne pocitovo oťažieva a uvoľňuje svoje svalstvo, ťažko vôbec udrží nejaký predmet. Osobne si myslím, že tá vrana ten syr radšej dobrovoľne pustila, než by mala spadnúť sama na zem. Jednoducho cítila, že pod pohľadom onej líšky jej oťažievajú krídla, nohy, prosto oťažieva celá. A tu je tá bájka:
Líška sa potulovala po lese a márne hľadala čosi pod zub. Deň uplynul a ona zostala hladná. Jej srdce túžilo po kúsku syra. Práve zastala pred stromom, na ktorom sedela vrana a v zobáku držala krásny kus syra. Líška si oblizla pysk a napadlo ju, že ten syr musí dostať. Začala sa vrane zaliečať: " Vrana, vranička, aká si len krásna, máš také jemné perie, krásny a mocný zobák a keby si tak mala aj taký krásny hlas aká si sama krásna ..." Vrane to veľmi zalichotilo, otvorila zobák a hlasno zakrákala, aby líške ukázala, že aj hlas má krásny. V tej chvíli jej syr vypadol a líška ho schmatla a so smiechom zjedla. Záverom ešte jeden dôkaz, ukážka o Jergušovi - snívajte aj vy, verte v dobro, nekonečno, zázračno a Prozreteľnosť a nielen v čiernu krakľu, ktorú by ste mali po celý život naháňať https://www.facebook.com/photo.php?fbid=...