Ako ich lapal ZBOJNÍCKY MLADOŇ Jerguš Lapin? HYPNOTICKY.

Ulapiť na námestí bojazlivého holuba? Problém, pretože dotknúť sa ich nemôže takmer nik – možno len deti - do ruky sa nedajú chytiť takmer nikomu – agresori ich totiž denne prenasledujú a plašia. Žiaden problém však pre Tyrkysa - na toto musí byť totiž skúsená ornitologická či ruka, ktorá ich vie hypnoticky prispať. A bez dusenia /ako niektorí hneď podhrabávate môj seriózny plot s videami na stránkach MV./ Možno by sa takto dali vychytať všetky a využiť napríklad na oslavách po primátorských voľbách – a hromadne ich na slávu víťaza vypustiť. Vtáky chovám celý život. Ako mladík - dokázal som ich sledovať na balkóne aj celé hodiny, aj celý deň. Presne som vedel všetko o kanárikoch, akú majú náladu, čo kedy a ako vyjadrujú. Bol som s nimi duchovne spriaznený. Viem, že toto – vášeň - nemá v sebe každý. Prázdna klietka s otvorenými vrátkami – to je symbol slobody. Ale klietka s vtáčikom – to je zase symbol istoty a bezpečia – pocit, že vám v živote nič neujde, a tak nemusíte mať chaos v duši. Raz, keď nám kanárik na sídlisku uletel z balkóna - podarilo sa dokonca, že nakoniec sa sám vrátil naspäť do klietky. Verte – neverte. Tak som ho sledoval očami a v duchu veľmi túžil, po tom, aby sa vrátil. O takomto niečom – hypnóze - ale viacej pojednáva len literatúra – hoci je to literatúra faktu. Román Ľuda Ondrejova o Jergušovi Lapinovi s názvom Zbojnícka mladosť je autobiografickým románom Znamená to, že skutočným spôsobom pojednáva o autorovom živote. A ja viem, že Ondrejov v ňom neklamal. –––– Citujem: Zbojnícka Mladosť od Ľuda Ondrejova, Tatran BA, 1982, str. 128 a 129: Skraja horičky na malom pníku sedel muchár. Chvíľami hodil sa bokom, pozvŕtal sa v povetrí scvakotal pyštekom. Krídelce mušky trčalo mu na kraji zobáka. - Chceš toho vtáčika? - povedal Jerguš, pokročil, na muchára sa zadíval. Oči sa prilepili na vtáča, ťahali ho neodolateľne, vpíjali do seba. Prikrčil sa, hlávku skrivil, pyštek vystrčil. Jerguš voľným krokom zašiel k nemu, na dlaň si ho položil a podával Zuzke. - Tu máš! Zuzka vtáčatko pohladila, pofúkala mu na hlávku, láskavo a radostne, pustila ho na slobodu... Jerguš Lapin má oči ako kolomaž, vtáka o strom prilepí. Paľo Stieranka povedal, že to môže byť - Jerguš má oči ako iskry, možno, že aj v noci nimi vidí, svieti si nimi na cestu. Rokujúci vyslovili mienku, že Jeruš je jednako len veľmi čudný. Bude možno zbojník, ako bol jeho otec... ––––– A pokračujem v citácii: str. 131, nezabúdajme, že tento román je životopisný, skutočný: Adam Telúch Brušman, krčmárov syn, stojí medzi chlapcami, drží drôtenú klietku. V klietke sa mece akési vtáča. Chlapci zbadajú Jerguša. - Poď sem - volá Červenák - či poznáš tohto vtáka? Jerguš pribehne, vtáka nepozná. Darmo je, také niečo nikdy nevidel. Zobáčik prekrútený ako skrutka. Perie kávové s červenkastými ozdobami. Krásny vták. Jerguš by dal za neho aj párik zajacov, keby mama dovolila. - To je krivonos - povedal Adam Telúch - ocko ho chytil v hore. Klietku zavesili na stenu, odchádzali, všetci do jedného. Jerguš stál pred klietkou, hľadel a hľadel. Nemohol sa s krivonosom rozlúčiť. - Volaj ho - povedali Chlapci Števovi. - Poď s nami - zavolal na Jerguša Štefan - ideme sa kúpať. Jerguš pobehol, zamiešal sa medzi nich. - Vieš chytať vtákov očami - vravel mu Števo - Zuzka, Jergušova sestra prezradila... Mohol by si nachytať takých krivonosov. - Nachytám, len mi ich ukážte.... ––––– A TERAZ chcem dodať – kto videl film o Jergušovi, vie, že túto scénu tam vôbec nedali. Len o akejsi magickej krakli, ktorú Jerguš naháňal. Prečo? Jednoducho preto, lebo takéto niečo – hypnóza – by sa dosť ťažko filmovala. Nenašli by abonenta – hypnotizéra. Súvisiace video http://www.mojevideo.sk/video/2443e/ako_...