Ďalší skočil pod vlak (8 ľudí za 10 dní)

Prepis rozhovoru z vlaku nahraný 1.7.2015: Ž: Takže to s tou výpravčíčkou. M: Áno. Ž: No, že za 30 rokov svojej kariéry nezažila aby za 10 dní skočilo 7 ľudí pod vlak, či 8. M: 8 si hovorila. Ž: 8 ľudí pod vlak. Že dakedy to bola akási „cnosť“ [v zmysle: výnimočnosť, zvláštnosť]. Keď niekto skočil, tak celá republika riešila prečo. M: Či nemal nejaké rodinné problémy? Alebo čo s ním bolo? Ž: Áno, že čomu... či rodičia? M: Prečo sa takto rozhodol? Ž: Áno, áno, čo ho k tomu donútilo? M: Práca nebodaj? Ž: Ešte vravela, že aj tak súťažia dáki pubertiaci. Že si sadnú... Pred mesiacom sa jej to stalo. Sadli si oproti sebe, išiel oproti vlak a súťažili, že kto [ne]skôr odbehne. Vieš, či stihnú odbehnúť. Že sa ani nechceli zabiť a dievča nestihlo. Vieš, tak jej priateľ odbehol v pohode a dievča prešli. M: S mládežou nikto nepracuje. Nemá vzory, nudí sa, nemá centrá voľného času, alebo niečo, kde môže venovať sa „svojmu“ po škole a robí takého somariny. Dobre to je tiež v rámci tohto systému kolonizácie. Nepracujme s mládežou my, ale s mládežou pracuje okupant. Ešte k tým samovraždám. [Výpravčíčka] sa sťažovala, že rušňovodiča príde niekto vymeniť, keď sa to stane. Ž: Áno. M: Ide domov odpočinúť si chudák. Nie je to úplne také príjemné sedieť v stroji, ktorý zabije človeka. Ale, že výpravčíčka robiaca obhliadku... Ž: Musí pozrieť črevá, a tak... a ona mi vravela, že ona konkrétne sa štažovala na odbory, a že ju vtedy prišli vymeniť [smiech]. Chúďa výpravčíčka sa musí posťažovať na odbory, a až potom ju prídu vymeniť. No smejme sa, smejme sa. Smiech je dobrý na toto. Ž: Meškala dáke 3 hodky alebo tak dáko. Vrátila sa domov a o 5 hodín ďalšia služba. Vravela, že „je to neúnosné za tento plat. Dakedy zarábala 15000 korún. To bol peniaz.“ Teraz jej dajú to isté, 500 euro, a musí sa na črevá pozerať. M: A ešte inflácia za ten čas s tých 15000 korún, 500 eur, odkrojila polovicu. Ž: Áno. M: Áno, takže tak. Ž: Extrémne. M: Takže tak.