Slovensko 2014 – Neskutočná úroda

Moja vízia: Na Slovensku bude teraz neskutočne bohatá úroda. Prečo? Išiel som raz so psom okolo istej záhradkárskej osady. Bolo to na jeseň. Prechádzal som poza ploty povšimnúc si, že na nelegálnom komposte v horičke leží akýsi ker. Môj Džory začal naň brechať, tak som sa ešte raz obzrel a vtedy sa mi zazdalo, že sa tento kríček pohol. Vrátil som sa, vzal ho teda a zasadil za barák dúfajúc, že bude nejaký ozdobný, čo by si aj vrabce iste radi ozobli. Bolo to na jeseň. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď na jar zakvitol neskutočnými ružovými kvietkami. Ozaj bol krásny – okrasný. No a v lete, keď sme zase išli s Džorym okolo, hľa, zmenil sa môj zážitok ba priam až na prekrásny... Chýbala tu už len víla Berona zo slovenských rozprávok od Dobšinského. Možno by sa prekvapil aj profesor Hričovský z poľnohospodárskej Nitry. A možno aj deti kvetín Hippies, ktoré tvrdia, že ak máš rád rastlinu – vyrastie ti aj na arizonskej púšti a začne spievať ani poupátko. A tak opakujem: Mám víziu futúra – Slovensko čaká tohto roku neskutočne bohatá úroda – teda aspoň južného ovocia určite áno. Raz ste sa už smiali na mojej bielej slnečnici a vízii čiernej, teda blatistej zimy. Lenže vyšlo to ako nikdy, ako 100 rokov nikdy pretým! Tu je vedecký dôkaz http://www.mojevideo.sk/video/1e2fd/moja... Ako je to možné? Duchovne je v tom karma krajiny i regiónu, o ktorej píše aj profesor Ignatenko.
A pointa, invencia, esprit, obsah i forma, kompozícia, fabula a sujet tohto videa? Poučenie, nápad, pridaná hodnota a finančno-technický atribút? /A či sa ti rozum kráti – veď my nie sme technokrati./ No ale prečo tu my vlastne máme na sídliskách len Pusté Úľany namiesto Orechových potôní? Ľudia boží. No ale načože my toľko horúčkovito nakupujeme drahé ovocie, zeleninu a potraviny zo Západu zvaného ČÍNA? Len preto, že sa tu po reve o Lucii – čiže rev-o-lúcii /čo bola medzi nami iba vzpoura mezkú/ – mihol istý minister, ktorý sa tak hovädne ČINIL až tu všetko NIČIL. Využil neporiadok, chaos, zmätok, a tak dal vybiť všetok rožný, totiž, statok... A to mu všetci radili, že je to riadne jalová hovädzina, bujačina, volovina, kravina, ba capina. No on to urobil celkom ľahostajne, ako keď si ľahostajný ľahne pokojne do stajne. Pravda, choďte len na pulty, hoci aj do konzumu dzedziny – čo takto námatkovo stojí dnes už kilo tuná hovädziny!
Je to zlý nápad začať sadiť v mestách ovocné stromy? A či to môžu mať len na vidieku? Názvy ulíc ako Platanová, Dubová, Javorová a stromy jalové – iba cintorínske tuje a smutné vŕby, čo nám tu dali zasadiť politici bez nápadu obkolesiac sa občas aj svojimi kulákmi spoza kera, teda zákerákmi, ktorým toto ani nepríde, lebo to majú už predsa dávno doma u rodného valala. A v mojom prípade - na župe ŽSK - rozmýšľali svojho času so županom a riaditeľom úradu viacej len o tom, ako ma odtiaľ odparentovať v prospech svojich mocibažných prdelí. Aj preto sa zviditeľňujem – ak vám toto nevadí – bedač - že s vami krutohlavci takto celý život mávajú – tak prosím. Ale mňa je ťažké schovať do vrecka. Záverom: nič proti slušným a pracovitým ľuďom z vidieka...
Raz som spoznal istého politika z Kysúc /I.Č./, ktorý sa v 89-tom medzi prvými ukázal ešte v policajnej uniforme na tribúne v Blave popri Kňažkovi a Budajovi. Hneď založil politickú stranu SDCS, zvolal tlačovku a predstavil na nej víziu chovu včiel na Slovensku. Všetci novinári sa vtedy len do popuku nasmiali... Isteže, niekedy je veselo a všetci sa veľmi smejeme. Ale aké bolo nedávno moje prekvapenie, keď som videl v správach, že v meste módy, v Paríži začali už dávno nielen s týmto – včelami - ale aj s projektom zazelenania ulíc – ba aj striech činžiakov – vo veľkom - a k tomu samotní umeleckí architekti. A dokonca, nedávno – po štvrť storočí od našej milej revolúcie - priniesol podľa správ primátor či župan značne význačnej Bratiskavy - vlastne ten istý projekt – nasadenia včelích úľov na strechy - to, čo vedel pred štvrťstoročím tamten ujko z Kysúc so svojim zdravým kuláckym rozumom. Tentokrát sa však už nesmial žiaden technokrat – lebo novinárov k tomuto, totiž, už ani len neprizvali. .