Ako sa natáčali (natáčajú) naháňačky

Video vás prevedie vývojom celého zariadenia počas niekoľkých desaťročí. Niektoré novodobé akčné scény sa často z finančných dôvodov odohrávajú len vo virtuálnom svete. Niet ale na staré dobré škrípanie plechov a poctivé zábery zo skutočnej kamery. Ich nakrúcanie je umenie samo o sebe. Jej základy pochádzajú z roku 1982 z Ukrajiny a stoja za ňou Anatolij Kokuš, Jurij Popovsky a Oleksij Zolotarov. Názov zariadenia vznikol, keď počuli zahraniční tvorcovia tím ľudí zodpovedných za túto technológiu baviť sa po rusky. Ruská ruka sa rýchlo stala štandardom pre nakrúcanie akčných záberov.
Jazda s týmto vybavením nie je žiadna sranda. Celé váži zhruba 300 kg a keď si uvedomíme, že sa nachádza na streche auta, s ťažiskom to neurobí nič príjemné. Často pritom musí kamerové vozidlo držať krok s pretekárskymi špeciálmi. Jediné šťastie filmových tvorcov je, že vnímanie rýchlosti vo filmových záberoch je iné ako v skutočnosti. Stačí tak naháňačky nakrúcať v nižšej rýchlosti, aby bol efekt stále pôsobivý. Najdôležitejšou časťou systému je gyroskopicky stabilizovaný systém, hlava, ktorá umožňuje kamere nakrúcať bez vibrácií (aj vďaka odpruženému ramenu) a bez prudkých pohybov aj napriek autu jazdiacom v zlom teréne. Hlava je gyroskopicky stabilizovaná v štyroch osiach a dokáže rotovať 360° okolo zvislej osi. A ak chcete viac dynamický efekt, zábery môžu byť nakrútené aj s vypnutými gyroskopmi. O ovládanie zariadenia sa stará tím 4 až 5 ľudí. Režisér komunikuje s posádkou pomocou špeciálneho systému (kvázi intercomu). Ďalej je potrebný špeciálne vyškolený vodič, operátor ramena.

upic

Dátum: 3.1.13 0:46

Autor: sagamartin

Dĺžka: 4:51

Kategória: Veda a technika

Tagy:

zobraziť viac ↓