Pristátie sondy Curiosity

5. augusta 2012 má pristáť na Marse najväčší a najdrahší mobilný robot nazvaný Curiosity. Má za úlohu hľadať stopy po minulom alebo súčastnom živote. Atmosféra Marsu, ktorá je asi 100 krát redšia než tá na Zemi, síce modul spomalí, no nie natoľko, aby mohol bezpečne pristáť. Pri prechode vrchnými vrstvami atmosféry sa tepelný štít sondy rozpáli na 1600°C, samotná kapsula bude navyše počas spomaľovania v tejto fáze letu ešte korigovať svoj smer. Ďalšie spomalenie zabezpečí nadzvukový padák, ktorý zníži jej rýchlosť z približne 1600km/h na asi 300km/h. Ani takéto spomalenie však nezabezpečí jemné pristátie, na rad príde raketový pohon nosného modulu nesúceho Curiosity. Jeho osem hydrazínových raketových motorčekov spomalí sondu tak aby ostala stáť nad povrchom Marsu. Nedosadne na jeho povrch, tak by totiž rozvírila príliš veľa prachu. Preto sa Curiosity spustí na povrch na troch lanách v manévri nazvanom vesmírny žeriav. Po 2 sekundovom kontrolnom státi modulu nad roverom počas ktorého sa preverí, či Curiosity skutočne stojí na pevnom povrchu Marsu sa spojenie preruší pyropatrónami a pristávací modul odletí preč na predom určené miesto svojho pádu. Takéto trojstupňové pristátie NASA navrhla kvoli vysokej hmotnosti roveru Curiosity. Hmotnosť roveru je 900 kilogramov, čo znemožnilo použitie airbagov pre pristátie na povrchu ako pri misii roverov Spirit a Opportunity.Táto misia patrí medzi kľúčové programy NASA. Celý program bude stáť približne 2,3 miliardy dolárov. Robot odštartoval k Marsu na palube spoľahlivej rakety Atlas V 541. Jej let k Marsu potrvá osem mesiacov, predpokladaný dátum pristátia, po absolvovaní 570 miliónov kilometrov dlhej cesty vesmírom, je 5. august 2012. Miesto pristátia, Gale kráter, bolo vybraté s ohľadom na pravdepodobnosť výskytu vody v sedimentoch v jeho okolí (na úpatí hory). Výchádza sa z predpokladu, že kde je voda, tam je väčšia šanca nájsť mikroskopický život. Predchádzajúce marťanské rovery Spirit a Opportunity boli veľkým úspechom, no Curiosity je päť krát vačší a nesie desaťnásobne viac vedeckého nákladu. Rover je veľký približne ako Mini Cooper. Na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, ktoré boli napájané solárnými panelmi je Curiosity poháňaný rádioizotopickými termoelektrickými generátormi. Tieto poskytnú roveru výkon 2.5 kW za deň. Odhaduje sa, že za plánované dva roky činnosti na Marse Curiosity prekoná vzdialenosť približne 19 kilometrov.