Dedinka v údolí

Stará slovenská klasika v podaní nezabudnuteľného Františka Krištofa Veselého.
František Krištof Veselý, rodným menom František Veselý (* 12. apríl 1903 Skalica /Rakúsko-Uhorsko/ - † 13. marec 1977 Bratislava /Česko-Slovensko) bol herec, spevák i režisér. Bol spoluzakladateľom slovenskej operety. Keď bol ešte malý chlapec, jeho oetec odišiel pracovať do Ameriky a už sa nikdy odtiaľ nevrátil. Jeho matka sa potom druhýkrát vydala za továrnika Krištofa do Budapešti. Františka preto vychovávali jeho starí rodičia po matke v Skalici. Tu začal spievať v skalickom cirkevnom zbore, kde vtedy pôsobil i ďaľší neskôr veľmi populárny tenorista Janko Blaho. Až po smrti Františkovho nevlastného brata si ho adoptoval jeho nevlastný otec Krištof a odvtedy používal meno František Krištof Veselý. V Budapešti vyštudoval gymnázium a taktiež štátnu hereckú školu. V Maďarsku pôsobil až do r.1931, kde sa dostal až do Královského divadla v Budapešti. Od roku 1931 pôsobil v operetnom súbore Slovenského národného divadla v Bratislave ako spevák a tiež režisér. Jeho popularita prudko stúpala, účinkoval i v Čechách, hral a spieval v takmer 17 českých a aj slovenských filmoch. V r. 1946 bol spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave. Medzi jeho najpopulárnejšie piesne patri a: Čo sa mi môže stať, Dve oči neverné, Jaj Zuzka Zuzička, Keď harmonika tíško znie, Len bez ženy, Miluška moja, Modrá ruža, Nečakaj ma už nikdy, Nerob si starosti Miško, Podaj mi rúčku, Prečo sa máme rozísť, Rodný môj kraj, Skôr než odídeš, Tak nekonečne krásna ... a mnoho ďaľších.