3. JE KRÁĽ NAHÝ a či len SLEPÁ ZÁVISŤ NEVIDÍ rúcho?

Ako som nakrútil prírodnú mágiu podbnú tej pohanskej, či keltskej z filmu Babička? Pozerajte :)
Hej, Hombre, čohože sa bojíš? Veď kráľovná Egypta - najkrajšia žena sveta - Kleopatra - kedysi vložila svoju ruku do košíka s čiernou kobrou - len aby unikla rímskej pomste. A nik sa jej nepýtal, či sa bojí, alebo nebojí...
Niekedy si tak hovorím: ale veď, do kelu, napríklad toto videjko by stačilo sem zavesiť až za mesiac. Niekedy menej tém bude viacej. Lenže potom sa zháčim a niečo vo mne mi odvetí: "No a čo ak do zajtra „zgašneš“? Kto to sem za teba potom zavesí? Teta Droll? Ale veď aj tá už nenápadne „zucekala“ z BREXITU. /Najprv nám ho tu spoločne s ostatnými veľmocami naoktrojovala, my sme jak blbí robili zmeny v ich prospech štvrť storočia, vyhadzovali sme sa navzájom z komunistami vybudovaných starých – dobrých fabrík – tvorili sme tu priestor preplnenej svetovej ekonomike z nadvýroby – nechali sme si naoktrojovať Euromenu 1 : 30 ako opice, ktoré sa streli s Bohom a velice sa pri ňom servilne podkladali/. No a istý ekonóm - Klaus nám tu sľuboval uťahovanie opaskov dva roky, no ale nakoniec z toho bolo štvrť storočia. A keď už sa máme mať trochu konečne aj lepšie – automobilka Jaguár, predsedníctvo v Eurokomisii a prevzatie euromeny – teta Droll si spokojne zdúchne z Únie. A po slovensky povedané? Zase nás len vyžmýkali a zahodili. Prečo? Lebo komunisti spreneverili socializmus, sľubovali 40 rokov lepšie časy – ale až zajtra. V mene svojich funkcií si stavali svoje vilky a boli neraz dobre zvýhodnení – už včera, dneska, aj na zajtra. Ak si chcel byť nejaký ten predák – vytiahli ťa aj v zablatených čižmách priamo z role a usadili pevne do kresla, uviazali ti červenú viazanku a ulízali ťa do vetra ani Júliusa Fučíka. Ale toto isté urobili teraz aj niektorí Západniari – demokrati. Spreneverili demokraciu starej dobrej old Európy. Začínajú búrať euromúr po tehle – pretože svetová politika sa nerobí na náhody a ani na štrnganie kľúčov – aby sa z nich nakoniec sami smiali ešte aj tí už dobre štyridsaťročím zazobaní komunisti, že však ale veď toto ste predsa chceli... V histórii – sa robia dejinné riadené rozhodnutia – menej na náhodu - a zrejme o chvíľu začnú „zucekávac“ zbabelo z Únie azda aj iné štáty, mocnosti. No prosto nás vyžmýkali a zahodili – zradcovia a kolonizátori, ktorí nám tu naoktrojovali paušálne, žebrácke platy a držať hubu „po slovenksy“ hoci už dávno vieme aj „po anglicky“. No mali sme sa učiť – ako vidíte – radšej len pekne „po francúzsky“.
Ale späť k téme. Nejaký vnútorný hlas mi povedal – „že ak to sem nedáš ihneď – čmeliaka - možno prosto čoskoro zgašneš a nikto sa ani nedozvie, ako si sa namakal a natrápil s touto včeliou tématikou? Tak to teda nie! Neodkladaj na zajtra, Old Turquoise, nikdy..."
Ono, pôvodne som si myslel, že sa budem v živote šišmať so žurnalistikou, som „vyučený“ novinár, no teraz sa však šišmem s včelami :) Ale nevadí mi to, baví ma aj toto. A vôbec, mňa v živote baví veľa vecí.
Takže, keď som sem len nedávno zavesil toto video o uspatí namosúreného čmeľa http://www.mojevideo.sk/video/276fd/ako_... /tu vidíte v popise aj všetky ostatné moje príbuzné videá/ začali sa niektorí prosto hádať, že čmeliak bol príliš malý, príliš mladý, ba dokonca aj príliš skrotený. Že som ho neuspal, len pridusil, alebo dokonca len prehrial /akoby som bol nejaký prihriaty kastról s mliekom na peci/. Pritom čmeliaka, alebo skôr sršňa prehreje a zabije až 48 stupňov Celzia, ktoré vedia vyprodukovať trením včely – ak im vletí do úľa takýto prieskumník. On vydrží a znesie dokonca až 45 stupňov Celzia. No nikdy ho neprehreje 37 stupňov tak, ako ich má ľudská dlaň. I tentokrát - namosúril som sa ja a začal som hľadať čmeliaky horské, lúčne skalné - obrovské, prosto veľké ako matky - aby som presvedčil aj zaujatých odporcov, že žiadne čmeliaky ma prosto nepoštípu :) Boli až také veľké, že som ich ledva vopchal do dlane – aby som ich takmer nerozpučil, neublížil ja im a nie, že oni mne. No neublížili mi ani tento raz. Akoby - dostali to od matky Prírody zákazom. Prečo? Neviem. V detstve - čítal som s obľubou knižky od O. Sekoru - rozprávky o Ferdovi, Truhlíkovi aj bodkovanej krásavici - slečne Lienke. A ani sám neviem, čo ma to napadlo - vyskúšať práve toto žihadlové tajomstvo. Samému mi to nešlo do hlavy, začal som dokonca študovať, či vôbec čmeliaky majú žihadlo. No isteže majú a ešte aké - a veda hovorí, že dokonca hrozivejšie a väčšie než sršeň. No a to, že majú aj hryzadlá - to prosto vidno aj keď sa pasú na kvetoch. Matky aj robotnice majú obe tieto zbrane. Akurát samčekovia nemajú žihadlo, lenže samčekovia sa rodia a začínajú lietať až uprostred leta... Lenže ja robím svoje experimenty už od jesene minulého roku a hlavne na jar. Nikde som to nevidel, prosto ma to napadlo ako myšlienka - urobiť paradox a dokázať, že včely, čmely a ani osy prosto neštípu - aspoň mňa nie - a nie, ako sa to píše v literatúre :) Čmeliak však nehryzie tak často ako napríklad Osa útočná, ktorá je vlastne miniatúrnejším sršňom a nič dobré od nej neočakávajte. Sršeň - uvádza sa v literatúre - môže zabiť aj zvieratá, zabije aj koňa - najmä ak ho pohryzie viacero jedincov naraz.
No tak našiel som veľmi zvláštnu lúčku a na nej celé hniezdo nesmierne veľkých horských čmeliakov. Na tomto videu je Čmeľ hôrny. Na iných zas Čmeľ lúčny. Ledva mi vošli do tej fľašky, ani som netušil, že môžu byť až takéto veliké. Je to vychýrená stráň za našim sídliskom, kam každý rád chodieva na relax. A ako odmenu, našiel som tam aj zašitú čerešňovišňu, ktorú nik zatiaľ nespásol - zrejme odmena pre Japonca zajatých ostrovov - za odvahu. :) Úplne ako v rozprávke. Čmeliaky ma svorne poslúchali, ale keď som ich chcel hlbšie uspať, pustili sa do tak srdcervúceho plaču - veď to sami počujete - až mi to nedalo a pustil som ich aj bez uspávanky - proti scenáru. No aspoň sami vidíte, že som nič nepridusil - sú živé, lietavé a zdravé. Akurát trochu zhypnotizoval, aby sa nebránili najmä hryzadlami, ktoré majú ale inak naozaj úctyhodné. Dlaň na konci videa vidíte nepoštípanú. Neskúšajte to ale, prosím. Nič negarantujem, nezaručujem. Skúšal som to s malými, veľkými, horskými, lúčnymi, trávovými, dokonca ich viem chytiť už aj priamo do rúk za letu, lenže - nemá mi kto držať kameru. Tak veru. No a plávajúce srdce v bielom mraku na oblohe – to mi už akurát iba tak NÁHODOU potvrdilo, že toto video nebolo zbytočné.
A už len dodám, že na Slovensku zomreli v roku 2015 na uštipnutie osou, čmeľom, včelou, sršňom minimálne traja ľudia. Nájdete to na googli. Ale ak vás už bodnú či pohryzú – nestresujte - treba chladiť vodou či ľadom. Alergici najmä vy si na ne dávajte veľký pozor. Sú to lietajúce injekcie plné jedu. Takže žiadne hlúposti. Niekto má alergie a môže ho to usmrtiť. Niekto zas nie – neusmrtí žiaden jed - presne tak, ako o tom píše evanjelista Marek na konci svojho evanjeliá. Niekto je zase taký, že ho môžu aj zámerne chcieť otráviť, ale neotrávi sa, lebo má vieru. Ja si myslím, že práve taký bol aj hypnotizér a svätec, lekár Rasputin - čím viacej do neho liali otrávené víno - tým veselšie vyspevoval a tancoval - až sa na neho napokon totálne vytočili a zastrelili ho a potom ešte aj utopili. Ach, jáj, tá nenávisť. Rozmýšľali ste niekedy o tom, čo sú to vlastne ľudské ruky? Aký zázrak, život, ľudský duch a psychika? No nie je lepšie, ak máte dlane až také jemné či príjemné, že ani čmeliak nemá to svedomie pokúsať vás? Tak mi napadá, neviete, kde by som tak zohnal ešte aj nejakého toho sršňa?
A záverom už len jeden odkaz pre tých, ktorí si myslia, že by som mal viacej trénovať a menej uvažovať a skúšať veci, ktoré podľa nich prosto neexistujú. Na Slovensku práve vyšla kniha, ktorá tu podľa mňa prosto veľmi chýbala. Je od majstra karate – držiteľa troch čiernych pásov a všestranne vzdelaného človeka – humanitne i technicky s dvoma vysokoškolskými titulmi. Teda človeka, ktorý vie, čo v živote už prešiel, zažil a môže aj priamo či obrazne pomenovať a napísať. Knižka sa volá KATA – Trinásta komnata karate, napísal ju autor Ján Pivovarník – ktorý uznáva japonského senseja Takeji Ogawu /9. dan - na Slovensku tuším jediný/. Okrem iného veľmi seriózne pojednáva o takýchto statiach s ich názvami: Zmenený stav vedomia, Akupresúra, Intuícia, Filozofia, Viera, Inštinkt, Energia Ki, Aura, Mokuso, Fantázia, Kime, Hara, Tretie oko, Predvídavosť, Kiai, Dýchanie, Kontenplácia, Nekonečno, Jin-jang, či Intuícia. Už iba dodám, že do kníhkupectva Panta rhei – Čas plynie - ma priamo k tejto knižke zaviedla po ceste z roboty moja – čo iné než - áno – titiž Intuícia. Som rád, že som si ju kúpil a ukázal už mnohým mojim priateľom – majstrom, znalcom a dlhoročným praktikom bojových umení, ktorí nad ňou uznanlivo prikývli. Tak pekné prázdniny, priatelia.