Zázraky pohľadov - pokračovanie hypnoprezentácie

Toto video je len pokračovaním tohto http://www.mojevideo.sk/video/20efb/mr_h... ale pre úplnosť by ste si mali pozrieť aj toto http://www.mojevideo.sk/video/1ed72/netv... toto http://www.mojevideo.sk/video/20019/v_mo... toto http://www.mojevideo.sk/video/206e4/hypn... a toto http://www.mojevideo.sk/video/1d65d/aj_t...
No pre toho, kto má záujem aj o vysvetlenie - moje osobné vysvetlenie hypnózy dotykom, alebo aj na na diaľku: Ide o interakciu, súzvuk, spolupatričnosť dvoch duší. Prakticky a životnou skúsenosťou:
Keď som mal asi 7 rokov stretol som na sídlisku kamaráta. V malej škatuľke niečo niesol. Pozri, čo mám - povedal. Nakukol som dnu vystrihnutou dierkou. A zbadal som z bezprostrednej vzdialenosti niečo, čo som mohol dovtedy vidieť len na desiatky metrov - na stromoch. Pozrel som sa nečakane priamo do očú malému oranžovému kanárikovi. Zrazu všetko zastalo a stíchlo ako v rozprávke - až ma pichlo pri srdci, prebehli po mne zimomriavky a zatočila sa mi hlava... Toto bol pocit. Vedel som, že je to nejaká zvláštne magická situácia, znamenie. Bola to náhla hypnóza - prírodná magnetická interakcia mesmerizmu medzi dvoma živými tvormi, kde sa nečakane stratila úniková vzdialenosť... Bolo to ako v rozprávke, odtrhol som zrak a - všetko naokolo neskutočne voňalo, zvonilo šťastím a žiarilo - ako na koberci u Boha.
Vtáci ma od detstva vždy niečim fascinovali. Môžeš za nimi bežať po lúke, no nechytíš ich, čo zahynieš. Zúfala situácia. Škovránok si spieva na vyžehlenom nebi, ale ty ho nielenže nedočiahneš, ale ani nevidíš. Až neskôr som pochopil, prečo ich vopchali do klietok - pre vlastný pocit istoty. Ako dieťa som na sídlisku spoznal dedka, ktorý mal na balkóne celý chovný regál klietok. Ujco Rzeszulko - Poliak, odbojár. Ten balkón ma priťahoval priam magicky. Mal tam konôpky, čížiky, kanáriky - aj poľné, zvonky, stehlíky, strnádky, glezgy, hýle, pinky, čečetky. Chodieval za nimi na vojenský cintorín. Celá lúka Slovenska. Ale aj krížence. Krížence sú krásne, jedinečné vtáky – zázrak prírody, zázrak človeka, ktorý takto niečo urobil v podstate bohu poza chrbát. Ten ujec nevedel bez nich žiť - rovnako ako ja. Raz mi ako decku povedal: Vieš, ja som choval vtáky celý život, aj môj otec, aj starý otec aj všetci otcovia rodu pred nimi - ale tak, ako sa na ne dívaš ty – no toto som proste ešte nikdy v živote nevidel... A naozaj, dodnes - dokážem ich obdivovať celé hodiny. Sú to duchovné bytosti, ktoré chovali najmä baníci nevidiac oblohu a tiež mnísi... Aj dnes - keď sa priblížim ku klietke - cítim to napätie - neprirodzene prekonanú únikovú vzdialenosť. Mal by už dávno uletieť, nemal by si ho v prírode vôbec vidieť živého takto zblízka - ale nemá kam ujsť. To kumuluje medzi vami v duši akési zvláštne napätie, ktoré cítime podľa mňa obaja. Aj ja - aj vták v klietke. Vzniká interakcia, vplyv psyché, raport, fascinácia a obaja upadáme do zvláštneho mesačného tranzu - hypnózy a snenia. Po vojne - jedna z prvých vecí, ktoré som urobil - bežal som šťastný strmými schodmi s kanárikom v ruke - zabúchať svojmu majstrovi na jeho známe dvere z detstva. Lenže - otvoril mi celkom cudzí muž... Vieš, ale on tu už nebýva, povedal a sklopil zrak... Hneď som vedel, ktorá bije... Zalial ma akýsi zvláštny smútok z jesennej oblohy, ako keď letia nekonečné, hodinové kŕdle vrán... Až oveľa neskôr mi istý docent povedal, že jediný dôkaz Boha s precítením jeho existencie na svete je - ak sa stretnú pohľady dvoch ľudí - alebo aj ľudský pohľad so živočíchom. A ja dodávam - nik nevie spievať a rozprávať - len vták a človek.